Vzájomné oklamanie...

Srnec už bol oboznaný, miesto bolo známe, len úspešný koniec neprichádzal. V podvečer opäť sadám na známe miesto a čakám či ho zvuk vábničky oklame, včera ráno bol zo srnou a vábnička ho nezaujala. Strnisko je prázdne a ja po pol hodine sedenia začínam vábiť a v momente počujem zboku z jarku pohyb smerom ku mne, ani som sa k nemu neotočil len som cítil jeho pohľad na mňa.....jemný vánok zľava a rýchli odskok do húštiny... KUA a je zradený, hneval som sa ani neviem na koho. Nálada klesla pod bod mrazu a ja frustrovaný som asi už len z rutiny pískol do vábničky sledujúc pohyb srny na strnisku, srnu zvuk zaujal na toľko že zdvihla hlavu a pásla ďalej, ako ju sledujem v optike, cítim sprava pohľad na mňa ,,zradený,, sa vrátil, už o mne vie a je opatrný a z húštiny mu trčí len hlava....Na šťastie jeho ,,chuť na srnu,, bola väčšia, tak sa pobral na strnisko, ten moment som využil a presúvam streleckú palicu na lepšiu pozíciu...malá nepozornosť a následné ,,ťuknutie,, palice o halúz ma opäť dostalo do infarktového stavu, srnec zastal a hodnú chvíľu ma sledoval, ja ako socha bez pohybu a čakám čo spraví... trvalo to pár minút kým sa pohol a išiel za pachom srny.... Už mám zalícené a čakám na správny moment, nič nechcem podceniť, srnec postál a naposledy sa pozrel mojím smerom, vtedy som odpálil... rana na 50 metrov a srnec vôbec nenaznačil ranu a zmizol v husto zarastenom jarku odkiaľ prišiel, nepočul som ani náraz gule... tretí infarkt a pocit že som mal radšej ostať doma ,,všetko zle,,...Nervózny idem na nástrel s pocitom že som ho netrafil, na nástrele žiadna farba a ja si v duchu nadávam ako sa nedá trafiť vyblatovaný srnec na 50 metrov, jediné čo som našiel bol znateľný odskok srnca v strnisku tak som pokračoval v hľadaní farby na strnisku v smere odskoku. Po pol hodine neúspešného hľadania začínam v hlave organizovať dohľadávku zo psom, ale ešte prejdem po jarku ku môjmu štandu a asi po desiatych metroch ho vidím ako je zavesený o vývrat za parožky.....odpadnutie kameňa zo srdca muselo počuť až do dediny.... Ďakujem patrónom za tieto krásne chvíle a aj za takéto napínavé zážitky....Lovu Zdar ! P.S.: Srnec bol strelený na zadnú komoru a výstrelovú ranu mu zavrelo.... farbu som potom našiel asi 5 metrov od miesta nájdenia srnca.