zádušnik brečťanovitý

Objavenie liečivých účinkov zádušníka brečtanovitého spadá približne do 12. storočia, čím sa táto bylina zaraďuje k najmladším fytoterapeuticky využívaným rastlinám. V Európe je známa aj pod názvom švajčiarsky čaj. V minulosti sa listy používali na čírenie piva, neskôr sa na tieto účely začal využívať prírodný konzervant chmeľ.--Zádušníkové zápary sa využívali v ľudovom liečiteľstve pri pľúcnych ochoreniach a horúčkach, no i ako prostriedok na rany. Bylinku používali tiež do kúpeľov. Veľmi známym ľudovým propagátorom čaju z čerstvej alebo zo sušenej rastliny používaným proti prsným ťažkostiam, pri zimnici a chorobách močových ústrojov bol Sebastian Kneipp (*1821 – †1897). Tento kňaz a prírodný liečiteľ položil základy holistického (komplexného) pohľadu na život, v ktorom tvoria človek, jeho spôsob života a prirodzené prostredie neoddeliteľnú jednotu.