Posledný spoločný pohľad...

...na miesto ktoré nám bolo prechodným domovom. Nastal čas a ja ťa odprevadím tam kde ti bude dobre, kde nieje bolesť. Zorko ďakujem za tvoj hlas ktorý má vždy potešil. Za tvoju povahu aj keď si ma niekedy vedel pekne "nasrať" keď si sa vydal skúmať revír a ja som nevedel kde si. Až telefonát aj po hodine a pol "nestratil sa vám psík"? Má náramne rozosmial, že nestratil, no on nie on len skúma. A bolo všetko dobré , všetko odpustené. Tak a keď zaznel výstrel už si pozeral čo sa nám podarilo a či bude robota alebo nie. Väčšinou nebola ale pár krát si ukázal svoju podstatu svoje poslanie. Už nastal čas, lúčim sa s tebou priateľ môj. Biza, Asta, Bara, Besy, Deny, Garo, Hugo prijmite ho do našej svorky tam hore v poľovníckom nebi,nech nieje sám. Zoran navždy v srdci.