Radosť z dohladavky

Večer cinkla SMS od kamarát "neskusiš ráno dohladavku?" A tak sme sa o siedmej ráno stretli. Na nástrele farba, potom miestami častejšie, miestami bez farby, miestami len jedna dve kvapky...Barbora Chloe z Hradištnice si išla "svoje tempo" keď sme už váhali, či ideme správne, objavila sa kvapka a tá nás utvrdila, že nás vedie k cieľu. Stopa viedla do hustej agatovej mladiny s podrastom malinčia. Jeleň tu musel zaľahnúť, pomyslel som si...o pár minút mi to potvrdil hlas farbiarky. Hora sa krásne ozývala jej hlasom, balzam na dušu. K ležiacemu jeleňovi som sa dostal na pár metrov, no keď ma zbadal, začal sa brať na nohy s úmyslom z posledných síl ujsť. Sučka ho však po pár metroch opäť začala stavať na lesnej ceste a tam mi už v dostrelení traápiaceho sa jeleňa nič nebránilo. Bora si svoju robotu opäť zastala na jednotku s hviezdičkou a dala mi tým predčasný vianočný darček, a že som sa tešil je zjavné z fotografie. Lovu a farbiarom zdar!