žalude

-- V našich končinách opadávajú z dubov zrelé žalude približne od konca augusta do októbra. Dub letný (Quercus robur) má žalude na dlhé stopke, zatiaľ čo dub zimný (Quercus petraea) takmer bez stopky. Žalude duba cerového (Quercus cerris) sú zasa usadené v nápadnej čiaške, pripomínajúcej vtáčie hniezdo. Jeden poriadny dubisko môže v sezóne zarodiť až 50-tisíc žaluďov. Žaluďmi sa v lese živí najmä diviačia zver, ale aj mnohé hlodavce a vtáky. Živili sa nimi aj naši predkovia. Pre starých Slovanov boli duby podobne ako pre Germánov posvätné stromy, ktoré dávali chlieb. Presnejšie, plody dubov, žalude, pražili, šúpali a mleli na múku, z ktorej chlieb piekli. Aj v čase, keď bolo dostatok obilia, sa obilná múka ochucovala múkou zo žaluďov. Chlieb z takejto zmiešanej múky bol údajne chutnejšie. Zvyk ochucovať pečivo múkou zo žaluďov trval na dedinách až do 18. storočia, žaluďová múka sa však vyrábala ešte za prvej svetovej vojny.