jesenné plody

Pagaštan konský patrí tiež k liečivým rastlinám. Ako prvý ho spomenul Matthioli v roku 1565, ktorému lekár W. Quacelbenus priniesol z Carihradu konárik so zrelými plodmi. O jeho liečebné využitie sa zaslúžil v rokoch 1896 – 1909 de Vevey. Semená, kvety i kôra obsahujú saponíny, flavonoidy a kumaríny (eskulín a eskuletín). Pagaštan konský je známy v ľudovom liečiteľstve, využitie mal najmä v minulosti. Postrúhané sušené semená s trochou liehoviny sa odporúčali pri hnačkách. Vonkajšie uplatnenie majú odvary na rany, opuchy, omrzliny, lišaje a pri hemoroidoch. Zápary z listov majú expektoračný účinok – uľahčujú vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest. Dlhodobé vnútorné používanie a silné dávky však môžu byť škodlivé, okrem bolestí hlavy môžu spôsobiť i otravy. Vzhľadom na závažné dôsledky sa jeho používanie bez konzultácie s lekárom neodporúča.