Nečakaný

V piatok večer sadáme traja na posedy na okraji lesa. Na mojom poli je zarastené pšeničné strnisko, ale nakoľko mesiac ešte dosť svieti a pohyb diviakov je posledné mesiace v tejto lokalite iba sporadický, čakám skôr na vysokú pripadne jazveca. Pasiem niekoľko kusov srnčej a zajace, pričom po čase začujem pohyb za sebou v lese. Termom cez zadné okienko však nachádzam iba srnu a srnča. Nič to, aspoň je na čo sa pozerať. Po chvíli však v zarastenej spodnej časti lesa začujem pohyb a tak zase dvíham termo a sledujem či niečo vyjde du hrubšieho lesa. Zrejme nejaký hľadajúci jeleň alebo opäť srnčia. Na moje velke prekvapenie zbadám pomaly sa pohybujúceho diviaka. To už potichu zakladám pušku do okna a zapinam pard, no diviak je otočený smerom odo mňa a ja cítim stúpajúcu poľovnicku horúčku. Potláčam triašku a potichu odisťujem. Vietor fúka šikmo z lesa a hrozí, že dostane do nosa niektorého z mojich kolegov sediacich na vedľašom poli napravo odo mňa. Diviak dvíha nos a istí. V tom sa otočí smerom proti vetru so zdvihnutým nosom a v tej chvíli odpaľujem a diviak sa láme v ohni. Po pár minútach idem k nečakanému ulovku asi dvojročného kančeka, zjavne dobre vymasteného z potuliek po poliach. S obnaženou hlavou mu vzdávam poslednú poctu a sv. Hubertovi ďakujem za úspešný lov.