Príbeh má pokračovanie

Ako raz v živote niečo začína , tak aj končí. Dnes začnem trošku inak ako obvykle. Každý jeden príbeh ktorí tu píšem pod nejakou fotografiou, sem pridávam nie preto aby som sa vám chvastal , alebo ukazoval , to vôbec nie ,ale aby som vám predniesol ako to vnímam ja. Aj môj príbeh sa raz skončí , a chcem aby človek mal na čo spomínať , osobne dúfam a verím že takýchto príbehov vám sem prinesiem ešte nespočetne veľa , ale to bola prvotná myšlienka vám to takto podať. A teraz už k spomínanému úlovku . Dobre dva mesiace má tento srnček naťahoval , a vždy so mnou vybabral . Vždy buď prišiel ďaleko alebo ma zbadal a odskočil na pohľad ničím zaujímavý ale pro dlhšom pozorovaní som zistil že je to abnormalita , (raritka). A tak po niekoľkých neúspešných ranách ako obvykle ráno zvoní budík , oblečiem sa vezmem psa, flintu a po ceste do lesa sa zapisujem do knihy revíru , no toto ráno bolo predsa len niečím iné , po ceste tmavou horou si prisvedcujem baterkou a v tom zhruba na pol ceste začne poriadne hrmiet a blezky trešťať . Len len že som stihol dobehnúť na posed , a už aj pršalo , vravím si " mal som radšej doma ostať " keď v Tom zrazu prestalo a začalo sa rozvidnievať. A vyšiel tento srnček ako obvykle a za niekoľko pár minút zašiel nevedel som ani kam , a keď už bolo úplne svetlo rozhodol som sa ísť domov , keď v tom sa opäť ukázal srdce sa rozbúchalo ako Kostolný zvon už som len namieril , a jemným ťahom prsta ukončil život tohto pre mňa životného srnčeka. Lovu Zdar! Priatelia.