Išli sme na srnca

Ráno zazvonil budík 02:50 , a hybaj ho na nohy , rýchlo obliekam hodím flintu , psa a ruksak do auta , po ceste sa rýchlo napíšem do knihy a presúvam sa , do revíru. Vystupujem s auta a už aj kráčam cez hustú horu, zo slabou baterkou si svietim pod nohy , moja cesta vedie na posed na ktorom som videl viac srncov , "musím to stihnúť do brieždenia" si vravím . Po ceste som stretol dve svinky a zhruba 10 prasiatok, po zhruba 15 minútach cesty som došiel na posed , hneď ako som si sadol , pozorujem na lúke srnčie , lepšie pozriem a ukazuje sa to na 1vt srnceka ktorého tam dlhšie pozorujem , a v tom z ničoho nič odskakuje do hustého porastu. Zo spodu luky s jablonového sadu mi vychádza samotný diviak , rýchlo ho prečítam vidím strapec , odistím a strielam komorová ranu , diviak sa otočí a beží krížom cez lúku . Počkám 10 minút , pobalím si veci beriem sučku Beky, a strádujem na nástrel, rozmotám farbiarsky remeň a krásne ide zhruba 120 metrov od nástrelu do hustého porastu kde dohladá diviaka , ten ešte má známky života , začne sa dvíhať , a ukončujem tento krásny zážitok dostrelom. Lovu Zdar ! Priatelia.