srnec

Ešte za tmy som si sadol pod starú trnku, v rohu neveľkej lúky. Práve v tomto mieste sa zvykol pásť dospelý srnec, so zaujímavými parôžkami. Do východu slnka ostávala ešte viac ako pol hodina, a srnec už bol v ideálnej vzdialenosti na fotenie, len toho svetla bolo ešte pomenej. Tak ako čas vie bežať niekedy neúprosne rýchlo, tak teraz plynul až neuveriteľne pomaly. Na šťastie, srnec ostal predo mnou viac ako hodinu, a atmosféru tohto rána sa mi podarilo zvačniť niekoľkými peknými zábermi.