Keď sa smola unaví...

Dnešné ráno sa nesie v znamení 4 hodín..každá hodina niečo...o 4 mi zvoní budík a ja rozmýšlam kam pôjdem lebo po diviakoch ani stopy..nakoniec sa píšem do lokality kam chodím len velmi sporadicky a hneď ako vystúpim z auta ako natruc začína pršať a tak zo skeptickým výrazom v tvári prešlapávam mazľavé blato smerom k posedu...presne o 5 sadám na lavičku..predomnou lúka a jarok od ktorého očakávam prípadnú zver...tichý dážď a príjemné bezvetrie ma po dobrej pol hodine berie na spánok a mne začínajú padať oči..je mokro a zver pravdepodobne počuť nebudem a tak pod chvíľkou jedným okom zaškúlim čo sa deje okolo mňa...5:45 si zapalujem cigaretu nech ma trochu preberie a pár minút pred 6tou vidím pohyb..diviačica na kraji jarku vetrí aj z minuloročnou omladinou a zisťuje či prechod cez lúku do vysokej hory bude bezpečný ale v tom už ja naťahujem napínačik a na vzdialenosť asi 150 metrov si vyberám jedno z 5-7 diviačat..starenka zakašle a ja vidím len ako mi zakýval jednou raticou z trávy..ešte ho asi minútu pre istotu sledujem keby bolo treba poslať ďalší pozdrav...pomaly schádzam z posedu a idem sa pozrieť akú robotu som si zase narobil :) Lovu Zdar!!!