Canis aureus

Prešiel rok a ja som opäť išiel skúsiť šťastie k našim južným susedom, po tom čo som nemal úspech, som veril, že tento krát bude šťastie a sv. Hubert mi dopraje uloviť svojho prvého šakala. Prvý večer som mal šťastie počuť jedného ako sa ozýva a za krátko si to namieril rovno po cestičke na mňa.. Keď som už bol pripravený na streľbu, cmuknem, hovorím si nech postojí, lebo sa stále pohyboval.. Ale ako som cmukol,len zodvihol pohľad na mňa a rozbehol sa.. Bohužiaľ som tesne minul.. Smutný som zostal sedieť ďalej ale už zostalo ticho v ten večer.. Prišiel ďalší deň a opäť sme sa vybrali skúsiť šťastie, tento krát na iné miesto..prišiel mi na kraj lesa kanček, tak som si povedal, že ulovím aspoň jeho, keď nemám šťastie na šakalov..dlhšiu dobu ho sledujem cez bočné okno.. V tom mi ako keby niečo hovorí pozri sa do ľava.. Pozriem a tam vidím šakala.. Neváhal som sa premiestniť s "forestíkom" do druhého okna a sledujem šakala v optike.. Čakám nech postojí, nebudem cmukať, ticho si počkám... A tak aj bolo, šakal zostal stáť na pár sekund, pekne na blat.. cutting edge opustil ústie hlavni a zasiahol svoj cieľ presne na 130m, bolo mi v tej chvíli jasné, že toto je môj prvý šakal a ja som sa neskutočne tešil.. Ďakujem patrónom za tento zážitok a prevolávam lovu zdar!