Dostal ma...

Sneh a líšky je podľa mňa dokonalá kombinácia. Skúsil som sa vybrať na moje obľúbené lokality, no široko-ďaleko boli len 2 srny. Posedel som na kopci a pozoroval okolie, keď som v diaľke konečne zbadal líšku. Bola to naozaj diaľka, určite viac ako kilometer. Rozhodol som sa, že jej pôjdem naproti. Kráčal som poza kopec niekoľko minút a pomaly som sa vystrčil spoza kopca, aby som sa uistil, kde sa líška nachádza a či o mne náhodou nevie. Na moje nešťastie už lovila na poli za potokom a tak som sa pobral ďalej za les. Popri ňom bolo naryté od diviakov a tak som pozeral, či náhodou niekde neležia pri vyvrátených stromoch. Les som obišiel a za ním sa pásla srna so srncom, ktorý ešte nemal zhodené parôžky. Chvíľu som ich pozoroval, ako vyhrabávajú potravu spod snehu a jedným očkom som sa obzeral okolo seba. Paráda! Zbadal som ďalšiu líšku - neskôr som zistil, že to bol lišiak. Kráčal dole svahom rovno k potoku asi 500m odo mňa a tak som ani sekundu neváhal a rýchlym krokom som prešiel ku rákosiu, kde som si ľahol a čakal kým sa ukáže. Zrejme som mal zlý vietor, pretože sotva lišiak vystrčil uši spoza horizontu, "prášil" oblúkom preč. Stihol som ho v tej rýchlosti zaostriť a spraviť aspoň fotku na rozlúčku.