Nočný ťah na strniskách

Už ani neviem po koľký krát som šiel na osvedčené miesta po zbere kukuríc. Keď ma nezradil vietor tak ma zradila vysoká alebo psíčkari čo majú potrebu aj po 20 hodine ventilovať miláčikov po poliach a tak dookola. Našúlal som viac diviakov za posledné dva týždne no k rane som sa väčšinou pre točiaci vietor nedostal. Včera bola šťastena na mojeje strane skor bezvetrie trochu prepŕchalo čo tlmilo zvuky. No napriek všetkému som 3x mal odskok sólo diviakov hlavne vďaka obozretnej vysokej ktorá včas upozornila na možné nebezpečenstvo a zver uskočila. Keď hodina pokročila a bolo treba sa pobrať pomaly domov som vsadil na posledné pole po ceste kde som už včera pretým 2x bol naprázdno. V protiľahlom kúte sa pásli 4 diviaky dva väčšie a dve prasatá. Posledný pirš naberá jasný smer kontrola vetra, zhodenie nočáku zaberie pár sekúnd a už kráčam v ústrety tmavej noci. Využívam obrast okolo vysokého napätia kedže na poli sú 4 veľké stožiare a krátim vzdialenosť medzi nami. Dostávam sa k poslednému stožiaru no vidím že zver sa pohla do terénnej jamky a mne to znemožňuje umiestniť kríž poškohladu. Chcelo by sa to premiestniť k poslednej skruži tiež obrastnej náletom a to bude hop alebo trop. Je rozhodnuté riskujem vchádzam na strnisko prikrčený a dávam pozor každým krokom kde noha dopadne aby som ich nezradil no zároveň sledujem či diviaky pasú. Prejdem asi 50m a dostávam sa do výbornej polohy ešte prečitať čo je čo. Kedže v pozadí je železničné prekladisko terén je krásne prisvietený a nieje problém správne posúdiť a strielať len tak s puškohľadom. Zprava je najvačší kus to bude mašica potom dve priasiatka a vľavo asi lanštiačka. Výber padne na ľavý kus. Po rane na komoru padá v ohni. Mašica si to zobrala skratkou von z pola do zarasteného potoka no prasatá nevedia po ozvene kde skôr skočiť. Ostanú zarazené a dávaju mi priestor na druhú ranu. Po nej jedno z diviačat odkazuju a druhé opäť zmetené pobehuje. Dalo by sa v pohode odloviť aj to ale ja som nadmieru spokojný tak mu dávam šancu pobehnúť za materov. Strielané na asi 50m oba kusy, v prvom prípade sa jednalo nakoniec o lanštiaka kančeka. Obidva boli krásne obalené sadlom zo všetkých strán. Tieto jesenné diviaky patria k mojim srdcovkám a už teraz sa tešín na ďaľšie dobrodružstvo. Ďakujem patrónom že som mal možnosť takto príjemne stráviť čas a využiť šance. LOVU ZDAR..