Prvý srnec

Podvečer som sa rozhodol ísť na celonočnú postriežku, počúvať jeleniu ruju. O 18. hodine som zasadol na kazateľnicový posed vzdialený viac ako 1 kilometer od obce, ku ktorému som došiel pešo, pomalým krokom. Asi po 15 minútach čakania a počúvania občasného ručenia jeleňov vyšiel na lúku 1-ročný srnec. Pokľudne sa pásol a pomalým krokom sa presúval ku asi 170 metrov vzdialenej čerešni. Obzrel som ho s ďalekohľadom a zistil som, že je výradový srnec I. vekovej kategórie. Mal som dlhšiu dobu povolenie na lov práve takéhoto srnca, no počas leta sa mi nedarilo naň "naraziť." Boli týždne, keď som za 5 dní absolvoval 7 vychádzok do revíru, no srnca nebolo. Zamieril som naň s guľovnicou a zistil som, že vzdialenosť je prívetivá na streľbu. Bolo 18:30 a viditeľnosť bola ešte dobrá. Roztĺklo sa mi srdce, pretože to bol dlhodobo vyhľadávaný srnec a vzdialenosť na streľbu nebola práve najmenšia. Rozhodol som sa strieľať, kým bola ešte dobrá viditeľnosť. Zamieril som na lopatku a pomaly ťahal spúšť. Večerným tichom zaznel výstrel. Srnec sa zlomil v ohni a chvíľu odkazoval na nástrele cukaním nôh. Ihneď po výstrele som prebil a ustavične som na srnca mieril, pripravený vystreliť v prípade potreby druhý krát. Srnec po chvíľke zhasol a ja som vyčkal 20 minút. Po tejto dobe som sa vybral za srncom. Srnec bol zasiahnutý na prednú komoru, na hranici s krkom. Srncovi som udelil posledný hryz, zálomok na miesto vstrelu, tretí zálomok pre strelca. Postál som nad ním chvíľku mĺčky, vzdal som mu poctu a poďakoval sa svätému Hubertovi a Diane za tento krásny úlovok a prežitý napínavý lovecký zážitok. Následne som srnca vyvrhol a priblížil k obci. Lesu a lovu zdar, priatelia !