vĺči mak

Mak vlčí (Papaver rhoeas), alebo nazývaný aj divý mak, sa u nás stáva vzácnou rastlinou. O burine už nemôžeme ani hovoriť. Na intenzívne obrábaných lánoch ho nenájdeme. Ešte tak na okrajoch parciel, na miestach, ktoré nie sú ošetrené herbicídmi (chemickými prípravkami proti burinám). Najčastejšie ho vidieť na okrajoch ciest, rumoviskách, čerstvých násypoch pôdy alebo pozemkoch krátko ležiacich úhorom. Táto jednoročná rastlina je rozšírená prakticky po celom svete.Záznamy o využívaní vlčích makov pochádzajú okrem iného aj zo starovekého Egypta, kde sa používali nielen ako farbivo, ale tiež na liečbu hemoroidov. Vlčí mak bol známy už od roku 3000 pred nl. Sumeri ho pre mierne narkotické účinky nazývali "rastlinou radosti". Jeho vedecký názov (papaver) je odvodený od slova papa, čo znamená detská kašička. Má keltský pôvod a vychádza z toho, že kedysi sa jeho šťava primiešavala deťom do jedla, aby dobre spali. Toto síce nebolo veľmi správne riešenie kvôli miernej jedovatosti častí divých makov - dnes však vieme, že správne pripravená medicína dokáže upokojiť. Tak deti, ako aj dospelých.