čerkáč obyčajný

Čerkáč obyčajný patrí do čeľade Primulaceae. Vyskytuje sa takmer všade v Európe, s výnimkou ďalekého severu a juhu, ako aj vo veľkej časti Ázie s miernym podnebím. Vyskytuje sa pri vodách, v močiaroch, v priekopách, na rašeliniskách a vo vlhkých lesoch. Uprednostňuje piesočnaté alebo hlinité pôdy a polotienisté miesta. Je vysoký 50 až 150 cm. Má vzpriamenú stonku, na vrchu mierne rozkonárenú. Jeho listy sú mierne machové, podlhovasté, vajcovitého tvaru a na koncoch špicaté. Majú veľmi krátke alebo žiadne stopky. Ich dĺžka dosahuje až 14 cm. Krásne kvety sa zhromažďujú v metlinách na vrcholoch stoniek. Každý kvet pozostáva z piatich zlatožltých okvetných lístkov, piatich tyčiniek a meria až 1 cm na šírku. Po opelení a odkvitnutí kvetov sa na ich mieste objavia guľovité, praskavé vrecká so semenami+++++.Čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris) obsahuje saponíny, vďaka ktorým vyživuje pokožku a vlasy, priaznivo pôsobí na činnosť kĺbov, pôsobí expektoračne a prečisťujúco. Používal sa už v staroveku a ako prvý ho opísal Pilniusz starší. Latinský rodový názov Lysimachia podľa neho pochádza z mena bývalého sicílskeho kráľa Lysimachia, ktorý objavil vlastnosti tejto rastliny. V tých časoch sa používal na liečenie rán a zastavenie krvácania a tiež ako liek na úplavicu. Pálilo sa aj vo forme kadidla na odplašenie hadov a hmyzu z domovov. V stredoveku sa začal používať pri prechladnutí, kašli a ochoreniach dýchacích ciest, ako aj na výplachy úst a hrdla. Bol tiež liekom na tráviace ťažkosti, najmä hnačku. Okrem toho sa z byliny masti získavalo žlté farbivo, z koreňa hnedé a čierne.