margarétka

Margaréta je trvalka a obdobie vegetačného pokoja, čiže zimu, prežíva vďaka valcovitým, trochu uzlinatým a šikmo položeným podzemkom. Z nich na jar vyrastajú priame stonky, na konci ktorých sa tvoria kvety. Sú tvorené bielymi korunnými lupienkami obklopujúcimi žltú kvetnú hlavičku.Tmavozelené listy lopatkovitého tvaru rastú v prízemnej ružici a majú zúbkatý okraj. Listy rastúce na stonke sú kopijovité a rastú striedavo. Čím vyššie rastú listy na stonke, tým sú menšie.---- Margarétam vyhovuje plne slnečné stanovište. Rastlina je pevná a znesie aj vietor. Pre dobrý rast potrebuje margaréta výživnú, humóznu a dobre priepustnú pôdu. Vyžadujú dostatok slnka a vlahy, nie však trvalé zamokrenie. V lete potrebujú margarétky veľmi veľa vody. Ak sa im zemina príliš vysuší, začnú im vädnúť listy a rastlina prestane kvitnúť.--Hoci je margaréta takmer zabudnutá v liečiteľstve, stále sa používa v homeopatii. Tu sa využíva predovšetkým pri nervozite alebo pri poruchách spánku. Ďalej ju môžeme nájsť v kozmetických prípravkoch, pretože blahodárne pôsobí na pleť. Margaréta bola oddávna uznávaná ako bylinka proti kašľu . Môžete si z nej vyrobiť sirup (podobne ako z materinej dúšky alebo skorocelu). V minulosti sa z nej vyrábali aj pastilky proti kataru priedušiek. Okrem kašľa má preukázateľné účinky aj na trávenie, plynatosť, horúčku, menštruáciu (bolestivú, silnú), pri nervozite, bolestiach hlavy a poruchách spánku. Môže odstrániť aj nočné potenie.