vĺči mak

V Európe rastie vlčí mak ako burina. Vyhovuje mu vyšší obsah dusíka v pôde. Podobne, ako napríklad parumančeku nevoňavému. Rastie pri cestách, na rumoviskách, násypoch a človekom ovplyvňovaných stanovištiach teplejších nížin, pahorkatín a podhorských polôh. Je to odolný druh, napríklad voči mnohým exhalátom.++++Liečivé účinky-- V ľudovom liečiteľstve sa kvety maku používali na liečbu pľúcnych chorôb, proti dráždivému kašlu a zachrípnutiu a ako sedatívum (na ukľudnenie a uspávací prostriedok pre deti). Zbierajú sa kvetné lupienky (Flos papaveris rhoeados) tesne pred rozkvitnutím, ručne a za suchého počasia. Sušia sa v tenkých vrstvách, v tieni, pri teplote do 35°C. Droga obsahuje stopy alkaloidov rhoearubínu, rhoeadínu, rhoeagenínu, červeného antokyánového farbiva, slizy a glykozidy. Pije sa vo forme záparu, ktorý sa pripravuje z 2 čajových lyžičiek drogy na šálku vody. Celý vlčí mak, okrem kvetov, je slabo jedovatý.