Dali mi šancu, ja im nie

Na posed som spolu s bratom (Ondrik) zasadol niečo po ôsmej hodine večer. Tejto lokalite sme dávali veľké šance. Repkove pole od lesa oddeľuje široký uhor, na ktorý zver chodí brať pašu. Už pri našom príchode bola vonku vysoká a teda bolo sa na čo dívať. Po hodine z repky nesmelo vykukla diviačia hlava a za ňou druhá, tretia...nakoniec sa pred posedom ukázalo sedem kusov. Rýchlo sa však vrátili späť do repkoveho porastu. Prešlo asi desať minút a teraz už o niečo pokojnejšie sa jeden za druhým opäť začali vyťahovať. Vzdialenosť 75 metrov prekonal Vulkán v zlomku sekundy a poslal diviaka okamžite k zemi. Rana na ucho. Je deväť hodín, nemáme sa kde ponáhľať. Prešla hodina a opäť diviak, ktorý sa nesmelo začal motať okolo zhasnuteho kusu. Ideálna šanca mat dva kusy pekne po kope. Po rane na ucho si druhý lanštiak ustlal rovno pri svojom súrodencovi. Lovu zdar!