popis: Tento rok bol pre mňa plný zmien a prekvapení ako milých tak aj nemilých. Možno aj preto som si na začiatku poľovníckej sezóny povedal, že tento poľovný rok bude patriť mne a poľovačke sa budem venovať koľko mi to len pracovné a os...Tento rok bol pre mňa plný zmien a prekvapení ako milých tak aj nemilých. Možno aj preto som si na začiatku poľovníckej sezóny povedal, že tento poľovný rok bude patriť mne a poľovačke sa budem venovať koľko mi to len pracovné a osobné vyťaženie dovolí. Už na začiatku som si zaumienil, že túto sezónu ulovím dobrého jeleňa a toho som sa nasledujúce mesiace aj držal. Bolo to presne prvého septembra keď som sa vybral za teplého večera na postriežku na jednu pomerne často navštevovanú lúku. Po chvíli ako som si sadol sa mi z kúta lúky začínajú vypásať postupne jelene. Niekoľko desiatok minút som sa zhruba na 250m kochal silnými chvonými jeleňmi keď vyšla na lúku aj zvyšná časť čriedy. V čriede boli dva silné šestnástoráky, dva štrnástoráky, jeden pravidelný dvanástorák, jeden nepravidelný dvanástorák alebo desatorák (nevedel som ho na tú diaľku spoľahlivo prečítať) no a zvyšok čriedy tvorili mladé jelene - prevažne osmoráky. Do oka mi ale udrel práve spomínaný jeleň - tmavý, na jednej strane osmorák, na druhej dvanástorák alebo desatorák so zlomenou nadočnicou. Jeleň bol z celého rúdla v tele najmenší, v paroží ale zďaleka nie najslabší. V ten večer som sa ale rozhodol jeleňa neloviť nakoľko som si dal zásadu, že ak jeleňa strelím tak to bude v ruji a tak som dal ten večer prednosť odloveniu výradového daniela prvej vekovej triedy. A to mohla byť chyba, za ktorú sa platí. Od toho večera som viac tohto jeleňa nevidel. Chodil som za ním celý september, niekoľko desiatok vychádzok do vytipovaných lokalít, ale úspech nedoniesli a ja som tak začínal byť frustrovaný a zvažoval som, že sa na to vykašlem a ulovím iného z výradových jeleňov, ktorých som mal počas svojich vychádzok za vyhliadnutým jeleňom neúrekom. Jeleň ako fantóm zmizol a nebolo po ňom ani stopy. Bol už koniec septembra keď mi kamarát Mišo posiela fotku z fotopasce. Na fotke bol jeleň nijak zvlášť silný v postave, na jednej strane osmorák, na druhej strane korunový desatorák s náznakom očníka. A vtedy mi došlo že to je on! Moje poľovnícke srdce opäť ožilo a ja som sa opäťraz začal venovať lokalitám kde som predpokladal, že si môžeme skrížiť cesty. Na veľa vychádzkach ma doprevádzal kamarát Dudo, s ktorým sme sa veľakrát na večerných a ranných piršoch za každého počasia už pripadali beznádejne. Bola sobota 8. október večer, keď sme si pri poháriku domácej slivovice po poľovačke hovorili plány na ráno. Dudo nakoľko mal ráno iné povinnosti nemohol ísť do hory so mnou a keďže predpoveď hlásila pomerne silný dážď, tiež som bol rozhodnutý, že ak pôjdem, tak iba sadnúť niekam na posed. Aj sa tak stalo. Za tmy ešte prichádzam pod posed, ktorý sa nachádza v hlbokom jarku a usadám naň. Keď už začínam rozoznávať v pribúdajúcom svetle obrysy stromov začul som vo zvuku žblnkania potoka prasknúť niekoľko desiatok metrov nižšie konár. V ďalekohľade identifikujem, že sa ku mne blíži jeden kus jelenej zveri, v tom čase som však vôbec ešte nedokázal prečítať o čo sa jedná. Minúty pribúdali a s nimi aj svetlo v tmavom jarku. Dokázal som prečítať že sa jedná o jeleňa, ale na detailnejšie posúdenie bola stále ešte tma. Po ďalších niekoľkých minútach vyšiel jeleň na maličkú zatrávnenú čistinku, do ktorej presvitalo trošku viac svetla a v tej chvíli som jasne rozoznal, že na sklonku už takmer úplne doznievajúcej ruje sa opäť stretám so starým známym. Neváham ani sekundu. Pušku vkladám do okna, zažínam bodku na primeranú intenzitu a naťahujem handspanung. S bodkou umiestnenou tesne za lopatkou čakám nech jeleň naposledy zodvihne hlavu. Jeleň zrazu zvedavo nazrie do diaľky po koryte potoka.Viac nebolo treba. Rana z "ďeväťtrojky" zahrmela do protisvahu a na pár sekúnd ozvenou prehlušila aj ustavičné zurčanie vody. RWS Kegelspitz si vynikajúco splnil svoju úlohu a jeleň po dvoch skokoch skonáva v napadaných konároch z ťažby. V tom momente na mňa doľahla neskutočná triaška a s roztaseným hlasom volám kamarátom, že budem potrebovať pomoc. Pobalil som veci na posede a poberám sa pomaly k ulovenému jeleňovi. Keď prichádzam moja triaška sa po pohľade na tohto kráľa ešte znásobuje. Nad jeleňom naposledy na znak pocty skladám klobúk a do očí sa mi pri spomienke na celý príbeh tlačí slza. Mimo toho mi je jasné, že stojím nad starým pravdepodobne svojim životným jeleňom s vyše metrovým, tmavým, silne perlovavaným parožím v členitosti nepravidelného desatoráka, čo je trofej, ktorú v mojich očiach neprekoná ani veľa silnejších korunáčov. V mysli tak ďakujem Diane a sv. Hubertovi, že mi dopriali takýto úlovok. Keď dorazil kamarát Martin s jeho synom Filipom na pomoc, vítam ich krútiac hlavou konštatujúc, že v jarku leží štvorka ako hrom. Nasledujú gratulácie, vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri, odovzdanie zálomku a fotografovanie. Medzitým si nachádzam na telefóne aj správu od Duda, ktorý s úsmevom dodáva, že mal som ho nechať doma už skôr :). Tak sa mi zase potvrdilo, že trpezlivosť ruže prináša a za oplatí sa kráčať si za svojim aj keď už to nevyzerá najlepšie. Verte, že práve toto sú momenty, kedy sa poľovníkovi telom aj dušou zúročí jednak všetok ten čas strávený v revíri, skoré ranné vstávania, brodenie sa rosou a takisto úplne odstrihne svoju myseľ od všetkých problémov a najrôznejšich myšlienok trápiacich jeho "zelenú dušu". Jeleňovi sme odhadli vek 13-14 rokov a bodová hodnota trofeje je tesne pod 185b cic. zobraziť celý popis