Keď pršalo, mrholilo ......

......No líške sa už nezdarilo. Badám pohyb susedny revir v diaľkomeri ukazuje meranu vzdialenoť 800 m. Vietor k liške najlepši pomocnik. Využivam jeho silu, zajačie vreštadlo základ pre vzbudenie pozornosti zdravej lišky. Vabim len keď liška snori a venuje pozornosť kam skoči myška. Vietor natiahol zvuk, liška niekoĺko krát spozornela. Sledujem jej reakciu a hneď viem že zabralo. Kožuch nabral smer a predpokladám čo sa bude diať. Liška ma čas približuje sa, kradmo ticho sťa lupežnik. Odhadujem čas na 1 hodinu pozorneho sledovania okraja remizky lesa. Jemny dažd dáva o sebe vediet a šero znasobuje lovcove zmysly. Od posledného zavabenia prešlo 45 minut a liška tak ako som predpokladal obchádza z ďaleka predpokladaný bod z ktoreho vychadzal upenlivy ston zvera. Krajom lesa sa už kožuch tisne, tu hneď oko lovca zbystrie. Jemním pocmurkovaním už len korigujem lišku a jej smer 320 m cmuk cmuk 250 m cmuk cmuk 104 metrov len krátky hvizd kým skončil líšká padá v ohni. Lovec znova lovcom sa stal a patronom ďakoval,že presnu mušku mal. Lovu Zdar