Na poobednom pirši

Tento príbeh začal telefonátom kamaráta-“vieš čo vezmem tu RAV4 od teba “. Ok tak prídem teda dole,znela moja odpoveď. Keď už idem do reviru tak by sa patrilo aj ísť pozrieť do lesa. Len čo nato moja ženuška povie… dúmam si.s malou dušičkou si idem prosiť 24-hodinovú priepustku do beztiažového stavu.Div sa svetu prikývla na ňu.darmo,keď sa raz dobre oženíš….. Prichádzam do časti reviru zvanej Teplická pastva a prídel.Mám tu dve soliská ktoré mám v pláne skontrolovať a nájsť palicu ktorú som tu minule zabudol.Popritom treba do plánu streliť ešte zopár jeleňov,danielov a jelienčat takže je načo poľovať. Palicu nachádzam na predpokladanom mieste kde som naposledy čakal na zver.odtiaľto stúpam kolmo hore na hrebeň po ktorom sa tiahne hrebeňová cesta a po nej chcem skúsiť oboznať nejakú zver. Po asi 20tich minútach fučania do kopca prichádzam na hrebeň. Odtiaľto je to už pohodová prechádzka po hrebeni. Vrásky mi ale robí silný severák ktorý duje a zavíja v dubovo-bukovom lese. So severnej strany veru zver ťažko čakať, hútam popod nos. Mením plán.nejdem po hrebeňovej ceste ale zíjdem kúsok pod hrebeň na južnú stranu kde má zver kľud od vetra a budem piršovat popod hrebeň. Po ani nie 100 metroch registrujem pohyb v bukovom zmladení.čítam 4 jelene stredného veku.pre hustý porast v ktorom ohryzaju výhonky stromčekov sa mi nedá ich dobre posúdiť.po chvíli má zvetria a odskakujú.no nič,do tmy ešte dosť času. Prechádzam ďalších 300-400 metrov keď naďabím na ďalšiu čriedu vysokej. Tentokrát ale holá,okolo 20 kusov.vodiaca laň ma ale prečítala skôr ako som stihol čo i len pomyslieť na flintu.Mocným zvolaním dáva čriedu do pohybu a už ich niet. Škoda…sadám si na peň a nasávam ten pokoj a kľud ktorý tak milujem. Nesedim však dlho. Ešte mám v pláne skoro kilometer a o necelú hodinku už bude tma. No tak hybaj teda. Prejdem hádam 50 metrov keď vidím pohyb v hustej bukovej mladine. Kukerom čítam dva jelene.aké neviem. Neutekajú čo mi vlieva nádej. Pomalým krokom cez mladinu prechádzajú za horizont. Za horizontom už je ale hrubý les,preblyskne mi makovicou. Zrýchľujem krok.Cez horizont vystrčím nos a hľadám pohyb. Tam suuuu… Pomaly sa točia smerom do doliny.dvíham kuker a čítam prvého dobre založeného 14toraka vo veku 7-8 rokov.bodovo už teraz určite bronz,ty máš ešte čas kamarát. Druhý jelienko stojí za hrubým bukom a ja mu vidím len zrkadlo.Podaj sa krok kamarát. Trvá to vecnosť. Jeleň robí krok a mne sa v tom momente dvíha tep na 300…. 6 ročný jeleň nepravidelný a vidla jak svet na ľavej strane.výrad jak bič bleskovo mi prebehne v hlave. Ruky konajú rýchlejšie ako hlava mám pocit a kým hlava príde nato že načo sme vlastne tu už je moja R-osmička v palici. Kríž posadím za lopatku a lesom zahrmí výstrel.jeleň značí výkopom zadných nôh komorovú ranu. Na môj údiv odbieha ešte asi 150 metrov čo prikladám vzdialenosti na akú som strieľal,zrejme už strela nemala takú razanciu. Teším sa nad zhasnutým kráľom našich hôr a skladám mu poslednú úctu. Lovu zdar priatelia