Ranný pirš

Ranný pohľad von do zahmleného rána opäť vyvoláva opbavu či ísť von. Smerom nad chalupou, ale bolo vidno kopec čo dávalo nádej že hore bude dobre. Hospodár volá či ideme keď je tak hmlisto. Vravím poďme čo budeme doma keď sme už hore. Treba nám ešte pár kusov dančieho do preliminára čo bol hlavný cieľ. Zraz pri knihe o 7,00 mu vravím. Dohodnuté tam to bola už len rutina kto kde pôjde. Ja som si vybral hrebeňovú cestu vysokou miešanou horou s prevahou buka s mladinami na východnej strane kopca. Kráčam hrebeňom no keď sa dostávam na jeho hranu vietor mi strháva klobúk tak duje, niekoľko krát počujem ako zver lomí v mladinách po mojej ľavej strane to vďaka vetru ktorý tentokrát nespolupracoval. Dal som sa teda nižšie popod hrebeň vkročil som do rubnej bučiny kde je celkom prehľadný terén. Naľavo napravo nikde ani srsti. Po cca 200m prichádzam na vrchol hrebeňa no radšej sa držím mimo výchor. Pohľad mi padne na spodný okraj bučiny kde pod mohutným smrekom vidím ležať diviaka. Aj som ostal v pomykove či je živý keď na cca 75m vôbec neregistruje moju prítomnosť. Po pár minútach obzerania predsa len pohne jemne hlavou čo ma ubezpečí že to len oddychuje po preflámovanej noci. Myšlienky víria hlavou či loviť či len obísť prvá sa mi viac páči aj keď okolnosti a terén sú proti. Dávam si za cieľ prejsť k buku po mojej pravici cca 8m odkiaľ by som ho mohol lepšie prečítať. Podarilo sa teraz už cez puškohľad sledujem kusa. Kríž lieta hore dolu vidím mu len prednú polovicu tela skúšam ustáliť kríž pod uchom. Klamal by som keby som tvrdil že som nemal triašku a ešte k tomu akú no zadržal som dych a potiahol spúšť. Ticho lesa preťal výstrel diviak leží ďalej ani nim nepohlo, len jemná triaška na zadku dávala najavo že som nechybil. Rýchlo prebíjam a sledujem diviaka, už hádam nebude treba obtiahnuť, ešte pár záchvevov na stehne a diviak leží tak ako pred pár minútami. So mnou to teraz lomcovalo omnoho viac tomu verte. Volám kamarátovi čo šúľal popod mňa nech príde že pôjdeme spoločne na nástrel. Vychutnávam si ten pocit aj keď ešte poriadne neviem čo leží pod tým smrekom. Dlhých 15 minút bolo kým kamarát došiel odspodu a spoločne kráčame k nemu. taký lanštiak vraví keď ho z diaľky vidí to som ja už vedel že určite nie. Keď sme sa dostali na pár metrov obaja sme vedeli že sa asi aj zapotíme pred nami ležal krásny kanec na pelechu tak ako som ho našiel. Srdečná gratulácia a potrasenie pravicou len umocnilo zážitok, pre istotu sme do neho hodili haluz či nevýštartuje proti nám nebolo treba ten už snil svoj sen inde. Potom prišla namáhava robota stiahnuť obriadiť úlovok ale uľahčená krásnym príbehom v krásnom prostredí tak ako som to vždy chcel stretnúť kanca na ležisku a podarilo sa. Ďakujem patrónom za príležitosť a dobrým kamarátom za pomoc hadám dáme aj na Lovu Zdar tak ako sa patrí. Kanec zhonený ešte hodne páchol chrutím niečo okolo 100kg po vyvrhnutí, rana na krk pod ucho vek odhadujeme na 5/6 rokov.