spomienka na srnca 2022

Srnca som mal prečítaného už začiatkom leta, mal som urobené aj nejaké fotky takže som si bol istý, že srnec je výradový keďže na pravej strane bol iba vidlák, resp. odhadoval som, že to bude už aj lovný srnec tretej vekovej triedy. Počkal som však do ruji, či nestretnem iného zaujímavejšieho a keďže nič sa mi pod nohy nepriplietlo išiel som sa pozrieť aj za ním. Pohyboval sa na okraji lesa a lúky v dosť hustom poraste okolo potoka, kde sa isto cítil bezpečne a odkiaľ vychádzal na pašu. Išiel som dosť skoro, aby som si našiel dobré miesto, keďže bolo veľmi sucho rozhodol som sa ísť po vyschnutom koryte potoka a dobre som urobil pretože som sa pohyboval nehlučne s dobrým vetrom až som sa dostal k predpokladanému miestu pohybu srnca. Pripravil som si trojnožku a čakal...neviem či prešlo 20 minút, keď som zbadal pohyb v žihľave predo mnou, ďalekohľad do ruky a už sledujem srnčí kus, dvihne hlavu a ja rozoznávam známeho srnca, ďalekohľad vymieňam za pušku a srnca sledujem cez puškohľad, zapínam bodku, zaostrujem...je v hustom poraste takže čakám, až kým neprešiel do nižšieho porastu, po vytočení na „bľat“ stláčam spúšť mauserky a srnec zmizne ... pre istotu ihneď prebíjam a čakám...no žiadny pohyb nevidím tak je dobre, ostal v ohni. Po príchode obdivujem pekné čierne zafarbenie parožkov a tiež pekné strechovité ružice, čo naznačuje predpokladaný vyšší vek srnca, na rýchlo prekontrolujem tiež zúbky a je to OK, bude to srnec tretej vekovej triedy, lovný...takže super, v duchu ďakujem patrónom za náklonnosť no a môžem sa pustiť „do práce“...Lovu zdar.