A mám ťa!

Dnes bolo pekné ráno. Kde tu sadol opar, ako ranné slnko ropúšťalo zmrznutú inoväť. Ostal som na posede o čosi dlhšie. Dá sa povedať o chvíľku cez čas (10 minút) vyšiel lišiak. Vyšiel na čerstvo pokosené horčicové pole. Bol v pohybe. Nereagoval na klasické zastavovacie písknutie. Tak som po ňom poslal guľu na 100 metrov. Zásah, leží. Počas prebíjania som si všimol, že vstáva a ťahá sa na predných do kroviska. Čakám čakám a po hodnej chvíli počujem pukot pod posedom v husto kroví. No nič, tá má zadok odstrelený. Pes (Quido Červený hrun) má čerstvo po skúškach, tak oprobujeme v praxi. Po trištvrte hodinke nasadzujeme na nástrel. Psík ide neomylne dobrých 250 metrov v nepriestupnom krovisku. A počujem známky boja. No poviem vám, mal som čo robiť v tom nepreleziteľnom krovisku. Keď som sa k ním dostal, ešte si to pár krát rozdali. No poviem vám, mám najsamlepší zážitok z lovu líšky v loveckej praxi. Keby nie psík, líšku by som nemal. Lovu Zdar!