Jedno nedeľné ráno

Naposledy sme sa videli keď mal ešte lyko. Odvtedy zmizol ako duch, ani počas ruje som ho nikde nemohol nájsť a zhodnotiť trofej. Po minulé roky nahadzoval slabú korunku na pravom kmeni a myslel som, že pôjde ešte trofejovo hore. Dva dni pred ulovením som ho konečne našiel a v kľude obzrel.Krasna mohutná postava, krk a hlava položené už nižšie, znaky odpovedajúce staršiemu jeleňovi, hoci lovný-vyradový bol už pár rokov. Môj odhad bol 9-10 rokov a keďže som mal povolenku na 3.aj 4. VT rozhodol som sa pokúšať šťastie a odloviť tohoto jeleňa. Dlho mi to teda netrvalo a o dva dni ráno, ktoré bolo konečne bez hmly sa mi jeleň ukázal. Kus otočený odo mňa s hlavou natočenou do doliny počúval z diaľky debatu dvoch chlapov, ktorí sa rozprávali o tom ako jeden z nich videl pred chvíľou poľovníka ísť hore cestou do rúbane. Ale to už ten poľovník s odistenou sedmičkou, ktorú mu daroval jeho otec a ktorý ho naučil všetko o poľovačke a vštepoval mu od malička úctu k prírode a zveri,predčasne túto debatu ukončil. V doline ostalo ticho, jeleň vymierenou ranou na krk ostal v ohni. Po pár minútach upadla lovecká triaška a ja stojím pred krásnym výradovým vidlovym jelienkom a usudzujem,že je ešte starší ako som odhadoval. Úcta k úlovku, zálomky a hybaj do dediny po traktor. Ostatné už je vždy skoro rovnaké. Ba dokonca ani žienka mi nefrlala, že prečo si to strelil a veci podobné.... hahahaaaa. Jeleň mal 12 rokov. Lovu zdar