2022

Ako začať...už je zrejme po ruji...tá tohoto ročná bola plna očakávaní no realita bola iná...zmeny v štruktúrach združenia počasie predátori a ako na truc sezona hríbov urobili svoje...je dvanásty október ...plan odstrelu je sotva načatý a ja ako vedúci skupiny s ohľadom na zaneprázdnenie ostatných ráno vyrážam s odhodlaním odlovit jelenča ktoré by odkúpil vlastník pozemkov u nás ktorý ma požiadal den predtým a v rámci dobrých vzťahov som sa podujal...v povolenke svietia aj jelene nižších vekových tried niet nad čím otáľať...zima je za dverami...ak sa vysoka stiahne do lesa na zimoviska na opadanom lístí bude lov ozaj náročný...ráno ma zastihuje na sedačke ktorú som si den pred tým za pomoci otca prispôsobil keďže den pred tým ma hola poriadne vyškolila...technické nedostatky a provizórny kryt z konárov by mal zvýšit šance ostatné je na svätom Hubertovi či dopraje alebo nie...je niečo pred siedmou ked ešte za šera registrujem vysokú ktorá vytahuje naproti stanovištia...jelene...beriem ďalekohľad a snažím sa prečítať kusy...vyzerá to na bočných jeleňov keďže z diaľky sa ešte lenivo ozýva jelen dozvuky ruje...parobci sú dve dvojky a jeden starší kus hrana druhej tretej vekovej...čo mi uľahčuje situáciu je že všetky spadajú do kategorie výradových...už len vybrat toho najvhodnejšieho...najsilnejší obojstranne vidlicový nadočnicový desatorák sa mi síce pozdáva najviac ale vyspelosť parožia a telesný rámec naznačuje ze by mohlo ist aj o začiatok tretej vekovej a tu v povolenke nemám cize si nechávam zájsť chuť...další dvaja su v tele rovnaký v paroží dva takmer identické nepravidelne desateráky jednostranne korunové...jeden je však o poznanie hrubší v paroží a aj tupé konce nasvedčujú tomu že by ešte mohol ukázat o rok niečo kvalitnejšie...polemizovanie mi zjednodušuje pribúdajúce svetlo keďže další adept po zdvihnutí hlavy mi je velmi dobre známi...týždeň dozadu mi ponúkol možnost nafilmovat ho pekne na 50m čo ma už vtedy bez povolenky viedlo k myšlienke že ak by bola možnosť určite by som neváhal...som rozhodnutý...odisťujem pevne sa zapieram do opory na sedačke a čakám kedy sa mi ponúkne na blat...vzdialenosť je dobrých 150m ...mám čas ...je to tu okamih kedy zver ponúka šancu ulovit ju...strieľam...reakcia jelena je okamžitá padá na zem ...prebíjam avšak zhrozene registrujem ze jelen sa dvíha a uteká do miest odkiaľ vytiahli ráno...krvi by mi nedorezal pretože vyšli z jarku hlbokého dobrých 10 metrov už len predstava že by tam ostal a ja som sám...pri uniku som si všimol ze doslova zrámoval porast na okraji lesa takto zvykne reagovat smrteľne zranená zver...tak snáď doma je farbiar no čo už ak by ale ranou som si 100% istý...5 minut sedím na sedačke a hlavou mi prebieha celá udalosť znova a znova...zleziem dolu a pomaly idem na nástřel...hmm nič okrem smeru úniku a tak s malou dušičkou postupujem do porastu...na jeho okraji ostávam stát lebo zreteľne počujem praskanie halúzok s pleca letí flinta a očami prečesávam priestor pred sebou...identifikujem zdroj hluku...čierna veverička si veselo poskakuje predo mnou už už mi mizne z dohľadu ked periférne za ňou vidím na druhej strane rokliny zhasnutého môjho jelena...ťažko slovami opísať tu zmes radosti z úspechu a najme z toho ze mal ešte toľko sily ze ten jarok ešte prebehol a tak mi ušetril kopec námahy...stojím pri nom a vychutnávam si tu krásu úspešného jesenného rána ktoré v pamäti ostane na ešte velmi dlho...na záver jedná sa o päť ročného jelienka vo výkupe skoro 120kg rana ma ale prekvapila zrejme sa ešte stihol pohnut a keďže diaľka bola značná a strieľal som do kopca vstrel bol na koreni krku kde otvoril dýchaciu trubicu...plne si uvedomujem ako to mohlo dopadnut tak to beriem ako ponaučenie pretože to mohla byt velmi škaredá dohľadávka proste chce to ešte viac trpezlivosti a respektu pred terenom...Lovu zdar