Na konci ruje

Tohtoročná ruja na ktorú som sa dlho tešil začala veľmi zvláštne.kvôli vysokému odstrelu holej,ktorá robila veľké škody na kukuriciach sa jelene začali ozývať vždy až po zotmení a intenzita ruje bola veľmi biedna. Mňa však zaujal jeleň ktorý sa držal celú ruju nad dedinou v skalnom,tŕnim a lieskami zarastenom kopci. Tento jeleň sa ako jeden z mála ozýval aj cez deň. Tomuto jeleňovi som obetoval štyri večerné vychádzky.Jeleň mal pri sebe asi 10 jelenic ktoré ho strážili ako vojaci. Aj keď sa mi ho podarilo napiršovať pár krát doslova na niekoľko krokov tak streliť možnosť nebola. Bol to jeleň vo veku 9-10 rokov. Na pravej strane osmák na ľavej dvanastorák s mohutnou korunou.Krásna trofej.od prvej chvíle ako som ho videl má opantal. Po štvrtej vychádzke bez úspechu kedy som ho aj mohol streliť ale strieľal by som na krk a smerom na dedinu( neriskujem) som sa rozhodol že mi asi nieje súdený. Vrátil som sa k autu a keďže bolo len niečo po 18 tej dumal som kam idem Hovorím si aspoň diviačiky idem pozrieť keď má jelienky školia. Napísal som sa do časti zvanej Kanyas. Lokalita v ktorej bola zasiata pšenica a teraz je tam už dosť vysoká ozimina. Sadám si na nízku lavičku kúsok od lesa na kraji oziminy. Prvá ako vždy vychádza srnčia.čítam vyše 20 kusov. Pod lesom oproti lavičky vychádza 8 kusov vysokej.holá a dva mladé jelienky. Oj a už je po ruji asi keď sa mladé jelienky vracajú k čriedam holej.Dúmam si…. Zo susedného lesného reviru vzápätí zareve jeleň ako keby mi hovoril pozri do kalendára,ruja ešte nekončí zelenáč.mám vietor rovno od vysokej takže o mne nemajú tušenie a tak môžem pozorovať vyvádzanie jelienčat a zápasenie mladých jelienkov.Pohladenie poľovníckej duše. V duchu si hovorím že spoza chrbta mi dnes nevyjde ani myš keďže dosť fúka vietor tým smerom. Preto sa moc za seba ani nepozerám. Po čase započujem spoza chrbta slabé puknutie. Pomaly sa otáčam na nepohodlnej lavici. Ostávam ako obarený….krajom oziminy si to smerom na mňa maširuje jeleň. Po vetre cíti jelenice a mňa vôbec neregistruje.hormóny sú teraz proti nemu a silnejšie ako pud sebazáchovy.kukerom ho čítam na jeleňa na konci druhej vekovej triedy.na moje oko 6 rokov.je síce na nejakých 300 metrov ale evidentne vidím na jednej strane vidlu. Kuker púšťam a beriem do rúk Blasera.Jeleň mi ide stále na štich s hlavou zdvihnutou nasáva pach rujnej jeleničky. Streliť ťa na krk? Ďaleko ešte si…. Veď ty hádam prídeš bližšie.riziko toho že navetri aj mňa má však máta. Jeleň asi na 150 metrov zastavuje. Istí a pozerá smerom na mňa. Kurňa on ma navetrí,hutám popod fúzy. Strielať na krk na 150 metrov??? Trvá to už dosť dlho a on stojí ako socha. Hľadí na mňa bez pohnutia. Čo teraz??? Jeleň dostáva odomňa vietor a robí prudký úskok do ľava. A mám po ňom,myslím si… Po asi 20tich metrov zastaví. Kuker v sekunde sedí za lopatkou a oziminou zahrmí výstrel. Jeleň výkopom zadných nôh značí dobrú komorovú ranu. Odbieha ešte asi 25 metrov a padá do oziminy. S obnaženou hlavou mu prejavujem poslednú úctu a kochám sa krásnou trofejou. Ďakujem patrónom poľovníctva za krásny zážitok a trofej. Lovu zdar