popis: Už za šera som z kroka na krok prišiel ku kazateľnici. V zbytkoch ovsa s hrachom sa predo mnou pásla srna so srnčatami. Onedlho sa zotmie a vyjde mesiac. Stále ma však omínala vnútorná nespokojnosť. To je pre mňa vždy signál zmeniť mi...Už za šera som z kroka na krok prišiel ku kazateľnici. V zbytkoch ovsa s hrachom sa predo mnou pásla srna so srnčatami. Onedlho sa zotmie a vyjde mesiac. Stále ma však omínala vnútorná nespokojnosť. To je pre mňa vždy signál zmeniť miesto. Preto kým ešte bolo ako tak vidno, zliezol som z posedu a zamieril k sedačke na kraji poľa v trnkovej stene. Hneď ako som sa usalašil zavládla spokojnosť. Toto som potreboval! Výhľad na všetky strany, vánok v tvári, nočné zvuky, vône poľa a blízkej dubiny ako bonus bzučanie komárov... skrátka v takomto peknom večeri nerád sedím v uzavretej búde. Po pol hodinke sa začala z lesa sypať vysoká. Štrnásť kusov holej a dva mladé jelienky napochodovali do poľa a začali v rojnici brať zbytky biedneho ovsa. Pomaly sa prepásali rovno k posedu, kde som sedel pred tým. Pred nos na opierku ruky mi zrazu zosadla sova. Takmer som nahlas zanadával čo som sa tak zľakol. Zjavila sa ako duch a zvedavo ma po oku sledovala. Dlho ju to však nebavilo a opäť zmizla v tme. Asi ju rušil v tichu buchot môjho srdca, ktoré sa po šoku znova vracalo do normálneho pracovného režimu. Zrazu v trnine za mojím chrbtom nastal opatrný šuchot a jemné puknutie. V zatienenej časti poľa som skôr vytušil ako uvidel diviaka. V ďalekohľade rozoznať šedivý kus. Podľa postavy kanček tipujem okolo 80 kíl. Rýchlo nahodím pušku a zapnem bodku. Odistené... už ho mám v kríži len čakám na lepšie otočenie. Zrazu len skočí a je vťahu! Dofrasa! Načo som to vlastne čakal? Možno závan vetra alebo sa mu niečo nezdalo? Je preč. Znechutený v silnejúcim mesačnom svite prezerám pole ďalekohľadom. Iba vysoká. Po chvíli opäť pukot a krajom lesa ťahá niekoľko diviačíc sa potomstvom. Šancu na ranu mi však nedajú pretože prechádzajú plytkou úvalinou kde zreteľne vidim len dospelé kusy a divičatám len občas kúsok chrbta. Po chvíli sú preč. Opäť všetko stíchne, len vysoká pokojne pasie a vracia sa z opačného konca poľa späť ku mne. O chvíľu bude pol desiatej. Zrazu sa pod dubinou oproti mne zjavia dva diviaky. Obrovský a menší. Vetria pod poslednými konármi. Špekulujú čo ďalej. Veľký sa len zvrtne a zmizne. Menší sa však vyberie rovno k vysokej. Všetko sledujem už v puškohľade a čakám na príležitosť vystreliť. Kanček vylezie rovno medzi pasúce jelenice a aj napriek ich zjavnej nevôli a nervozite začne brať zbytky ovsa rovno medzi nimi. Tak takúto taktiku som ešte nevidel! Diviaka vidím celkom jasne ale strieľal nechcem aby som neporanil niektorú jelenicu. Občas ho prekryjú, občas nie ale na ranu to nie je! Vodiaca jelenica to však dlho nevydrží. Raz keď sa diviak priblíži k jej jelenčaťu nervózne odfŕkne a ťahá preč. Diviak je odrazu sám. Teraz! Ranu odpálim na šikmo stojaceho kančeka. Padne v ohni a bez pohybu leží. Rýchlo prebijem a čakám. Nič! Zhasol bez jediného myknutia. Posledná kontrola ďalekohľadom a idem k nemu. Môj tip okolo osemdesiat kíl po príchode upravím na 120-130. Dobrý šúľovec! Zbrane trčia 6-7 cm sú však pekne široké. Taký vykŕmený troj-štvorročák si myslím. Príde kamarát a aj napriek vývrhu máme čo robiť aby sme ho naložili. "No čo Michal. Hlavu berieš?" "Vieš čo? Zoberiem a vyvarím. Aspoň budem mať aj od teba pamiatku a svokor odrezky pre psov." Finále však prišlo až po vyvarení na druhý deň. 21,5 cm, šírka dolných klov 27 mm a obvody horných 8 cm. 118,84 CIC. LaLZ! zobraziť celý popis