Nečakaná trojka

Kamarát ma vysadil na rozľahlej lúke ukončenej parcelou so zasiatym ovsom a nadelil presné inštrukcie. "Môžeš ísť na posed, kde si vlani strelil dva prasúchy. Vpravo máš dobrý výhľad do obilia a zľava sa môžu z hustého pásu vysypať diviaky už za vidna. Ak srnca, tak len starého vyberaj. Nejakú trojku. Keď budeš chcieť, kľudne prejdi na iný posed. Vieš kde sú. Dolinka je ti dnes večer k dispozícií. Je spln tak čakáme aspoň do desiatej." Osamel som a uvažujem kam sa upracem. Mám na výber tri posedy. Každý má svoje výhody no nakoniec idem pod hustú mladinu na kazatelnicu. Je poriadne teplo. Dozrievajúce obilie po pravej ruke jemne šuchoce a vonia v slabom vánku. Krásna podvečerná atmosféra. O chvíľku už sedím na posede a obzerám ďalekohľadom celé údolie. Netrvá snáď ani päť minút keď z hustého bukového pásu vľavo vytiahne na lúku srna a vzápätí aj srnec. Na pohľad dvojka, vyššie parôžky s krátkymi výsadami. Slušný výrad. Chvíľku sa motajú po lúke a idú k solisku. O chvíľku rovno z pod posedu vylomí ďalší srnec! Opäť dvojka. Ten sa vyberie vpravo do poľa kde ho o minútku pohltia husté steblá zrelej pšenice. Netrvá dlho a vybehne späť. Sekundu zaváha a tryskom vbehne do vŕbnika vpravo. Čo sa deje? Optikou prečesávam pole keď v redšom pruhu zbadám pochodujúce parôžky. Hrubé, nízke s dobrými výsadami na šedivej hlave. O chvíľku je srnec na lúke. Hneď mi je jasné, že je to starší pánko žemľovej farby s krátkym silným krkom a tmavošedivou hlavou. Takže predsa troječka! Veľmi neobzerám a neváham pretože sa vyberie popri obilí smerom odo mňa. Nájdem v kríži ľavú lopatku a keď postojí odpálim. Značí výskokom, pobehne pár metrov a stojí. Jasne vidím červenú škvrnu na komore preto len čakám kým padne a chvíľku odkazuje. No dnes má Dianka nenechala dlho čakať. Zleziem z posedu, ošetrím srnca, poďakujem našim patrónom a rozmýšľam čo s načatým večerom... LaLZ!