Horný Zemplín

Na svojej východnej výprave som sa zastavil u ďalšieho dobrého kamaráta na pár dní. Okolo obeda som na mieste. Do večera času dosť a popoludnie sme strávili v príjemnej atmosfére a debate o všetkom možnom. Pred večerom sme vyviezli veci na chatku učupenú na okraji úzkej hrebeňovej lúky. Pozamykali a poďho vábiť do lesa. Po dvoch hodinách sme však skonštatovali, že ruja sa iba rozbieha. Podarilo sa nám privábit len jedného srnca a videli sme viacero sŕn ešte s potomstvom. Ďalšieho mladého srnca sme objavili pri srne ale iba pokojne brali pašu. Začína sa pomaličky šetriť a my sme sa "prepískali" opäť až k dedine. Na začiatku obce je niekoľko lúčok rozťahanych od cesty až po bočné hrebienky. Zaštandovali sme na konci starej zahumienky pod rozlahlejšou lúkou pri zbytkoch starého plota. "Mižu tu kus počekame. Chodzi tu das dzešec kusy, ale ňeznam co. Mušime popatrec." O.K. ty si vedúci zájazdu! Pomaličky padá šero, vzduch sa ochladzuje a na lúku na viacerých miestach vyťahuje srnčie. Pozorne sledujeme srnu a zjavne dvojku srnca ale iba podľa postavy. Medzi ušami mu toho veľa nevidieť. "Sluchaj Piťu! Pome za ním skôr ako bude tma. Voľačo sa mi na ňom nezdá. Parožie má nejaké čudné... nízke, svetlé a ...neviem!" Beriem palicu a zvlnenou lúkou sa popod terénny zlom prikradame k dvojici. Na dobrú vzdialenosť rozložím palicu pozorne a skúmame kusa. "Počuj! Ten ti má na jednej strane len holý kmeň a na druhej hádam dva. To ti je dajaká raritka!" "Ta co! Štreľ a popatreme!" V puškohľade už v narastajúcom šere nájdem v tráve lopatku srnca, kúsok za a strelím! Srnec značí ranu ako z knižky, pobehne pár krokov a zmizne v pažiti. Nedočkavo stúpam na nástrel a o chvíľu obdivujem srnca. Presne ako som videl! Pravý kmeň len ružica a holý kmeň ukončený krátkou vidličkou, ľavý hneď nad ružicou rozdvojený na silnú rovnomernú vidlu. Krása! Veľmi sa teším a snažím urobiť aspoň pár dokumentačiek v mizernom svetle. "Parada. Pocahnime ho ku draže a idzeme do valala ku mne na kavej. Na robotu do rana času dosc!" LaLZ! na