Bol mi súdení !!!

Príbeh sa začal písať vtedy keď mi žena volá,videla som silné a v paroží mohutné jelene. Samozrejme ako býva zvykom bol som v práci a nemal som možnosť ich prečítať a posúdiť.Bola na pravidelnej prechádzke so psami.Na druhý deň som v lokalite výskytu sedel s očakávaním príchodu jeleňov ale nie a nie sa ukázať. Až po zotmení a tichu šera sa ukázali a prečítať ich bolo dosť ťažké na veľkú vzdialenosť ale o jednom som sa domnieval že má vydlu a že by mohol byť ten ktorého by som mohol odloviť. Na tretí deň som už sedel na mieste dosť zavčasu videl som aj srnčie aj diviačika aj jeleničky ale jelene nie a nie vonku a potom to prišlo jeleň sa ukázal prečítal som ho usúdi som jeho lovnosť ale bol tak cca 140 150 metrov a mne kríž tancoval na streleckej palici ako na tanečnej. Tak som ho pustil s vedomím vystreliť až keď to bude tak aby som bol o tom presvedčený že to bude dobré. A na štvrtý deň zasadam na to isté miesto s vedomím že už toho jeleňa v živote nemusím vidieť a že možno mi ostane len spomienkou v hlave.Ale bol mi súdený a prišiel aj za veľkého vetru aj za vyrušovanie braniaceho traktoru poľa ktoré bránil aj za vyrušovaniu reviru ľuďmi chodiacich v podvečer.Mal som ho v kríži vyše 40 minút kým prišiel na dostrel kým bolo všetko tak ako by malo a v kľude pasenia sa na lúke padol výstrel.Po pravde žmurkol som značenie som nevidel zásah nepočul ako po iný krát a vážne som ostal na pochybách trafil som vôbec . Po 10 minútach som išiel pozrieť nastrel ale o 30 metrov ďalej ležal na lúke pán a môj zatiaľ najlepší a najsilnejší jeleň a s obrovskou úľavou som sa ukludnil sklonil hlavu poprosil o odpustenie že som mu vzal život a potom začal kolotoč veci ktoré treba urobiť od fotenia až po ošetrenie diviny atď. Veď to všetci poznáte.A to je v rýchlosti všetko !!!