Pán Brat strieľal

Noc pred týmto výstrelom, som oboznal čriedu diviakov. Nestrieľal som však, pretože kusy boli na "horizonte". Ďalší večer som spravil doprovod Bratovi. Ja som si do výbavy zobral farbiarku barBoru, on pušku a streleckú palicu. Bol som si istý, že budeme úspešní.... Výsledok na seba nenechal dlho čakať, Boriška bola pred výstrelom nervózna, pretože čriedu dlho cítila v nose, nakoniec však júlový večer presekol zvuk strely... po rane na krk diviaka zlomilo a zostal v ohni. Lov prebehol hladko, horšie to však bolo pri "červenej práci" pretože v aute som našiel iba nôž, ktorý bol tupý ako koľajnica...nakoniec však všetko dobre dopadlo, diviak skončil v chladiacom boxe a ja pri vychladenom pive. Lovu Zdar!