Strniskový

Okolo ôsmej zasadám spolu s Borou na okraj repkove strniska. Kosili sme tu pred 2 dňami a kým sa strnisko podmietne, bude ešte stále magnetom pre diviaky. Pohodlne som sa usadil do rybárskej stoličky a spoza vysokej žihľavy čakal príchod diviakov. Bora ticho ležala vedľa mňa. Zhruba po jeden a pol hodine začína byť sučka mierne nervózna. Dvíha nos, niečo ide. Na strnisku sa objavuje prvý diviak - lanštiak a za ním diviačice a drobizg. Zhruba 20 minút som sa snažil lanštiačka vymierit, no stále to nebolo ideálne...nakoniec som sa rozhodol, že k nemu opatrne napiršujem bližšie. Podarilo sa a pred desiatou hodinou som zo streleckej palice vystrelil na nič netušiaci kus, ktorý sa po rane okamžite zlomil v ohni. Potom už len Borkina radosť a červená práca. Lovu zdar.