Kanec zo splnu

O diviakovi som vedel od začiatku mája. Schádzal z lesa zhruba raz za týždeň. V stredu som nemohol zaspať, tak som sa vybral vyskúšať šťastie. O pol druhej som zasadol na lavičku pri potoku. Nesedel som ani hodinu a v pšenici sa objavil diviačí chrbát. Keďže porast je dosť vysoký, tak som predpokladal, že to bude práve kanec, ktorého som poznal podľa stôp. Diviak prišiel až ku kanálu a vybral sa rovno ku mne. Nechcel som ho pustiť na druhú stranu, lebo hrozilo riziko, že ma zvetrí. Ako vchádzal do potoka tak som na vzdialenosť cca 40 metrov vystrelil na lopatku. Diviak po zásahu zbehol 2-3 metre do potoka, kde zhasol. Nasledovala fuška dostať ho z toho bahna na breh a dotiahnuť ku autu. Z hľadiska trofeje sa jedná o môjho najsilnejšieho diviaka. Ďakujem sv. Hubertovi za priazeň a prevolávam lovu zdar!