Nezvestný srnec.

O tomto srncovi som vedel už od januára, keď mu začalo rásť nové parožie, bolo zrejmé, že nebude "normálne". Pravidelne som ho stretával na mojich vychádzkach. Čím viac rástlo parožie tým viac vo mne rástla túžba uloviť ho. Mal som obavu či pri vytĺkani neodpadne aj poškodený paroh. Našťastie neodpadol. V našom združení levime srncov až od 1.6. Konečne nastal deň D. Ale samozrejme ako to už v poľovníctve chodí, srnec zmizol z lokality v ktorej som ho pravidelne stretával. Skúšal som lokalitu viac krát ale po srncovi ani stopy. 15.6. som sa vybral do lokality ktorá je vzdušnou čiarou cca 300 -400 m od tej kde som stretával "môjho" srnca. Vychádzam z lesa na malú lúčku na ktorej máme políčko s ďatelinou. Zastavím na kraji a ďalekohľadom skúmam okolie. V strede lúky stojí môj nezvestný srnec. Nebol čas rozmýšľať. Kríž puškohľadu na komoru odisťujem, zaznie výstrel a srnec mizne v ďateline. Zostal v ohni. Ďakujem patrónom poľovníctva za krásny zážitok a úžasnú trofej. Lovu lesu zdar.