Srnec rarita

Srnca som už mal dlhšie obhliadnutého. Nakoľko u nás v revíri sa človek stretne málo kedy s takouto raritou, netrpezlivo som čakal kým príde dátum lovu srncov. Hneď 16teho ráno som sa vybral do lesa na miesto kde som ho stretával. Bol som v lese ani nie 10 minút a srnec sa objavil na svojom zvyčajnom mieste ako každé ráno. Prišiel na 30 metrov a postavil sa na blat a ostal stáť. Oprel som flintu do pleca namieril a vystrelil. Lenže srnec sa len obzrel a odbehol do mladiny. Keď som prišiel na nástrel našiel som trčať s trávy mladé javorové zmladenie ktoré bolo rovno pred srncom. O 10 minút na to som zazrel srnca prechádzať mladinou a robil si hrabanisko, ale ku strele som sa nedostal. Srnec bol v poriadku ale k ďalšiemu výstrelu má už nepustil. Večerná vychádzka bola aj so srncom ale na dobrú ranu to nebolo takže som sa pobral domov. Ráno som vstal ale pršalo tak som si povedal že pôjdem až poobede. O štvrtej poobede som sa vybral do lesa. 4 hodiny sme sa obchádzali na 200 metrov a srnec má nie a nie pustiť k sebe bližšie. Až prišiel večer osem hodín a srnec zaľahnul do vysokej trávy hneď vedľa pasúcej sa srny so srnčaťom. Po pol hodine netrpezlivého čakania sa konečne srnec postavil a začal hrabať na hrabanisku. Na chvíľu zastal a vzpriamil sa. Vzal som flintu, namieril za lopatku a vystrelil. Srnec naznakoval a odbehol. Plný adrenalínu som ostal ešte 15 minút čakať nech môže v kľude zhasnúť lenže to má už začala chytať tma, ale vďaka dvom kamarátom poľovníkom ktorý sa vracali s poľovačky sme ho s baterkami po 100 metroch od nástrelu našli vo vysokej tráve. Vďaka sv. Hubertovi za nádhernú trofej a nádherný poľovnícky zážitok.