No. 98 & 99

V ten deň som mal v nohách už asi 25km a niesol 3 menšie lopatky. Asi 3 minúty po tom, ako som sa rozhodol, že idem domov, som si všimol, že cez vzdialenejšie pole prechádzajú 3 daniele a jeden z nich mal na hlave už len jednu lopatu. Bolo to dosť ďaleko a už som fakt nevládal, ale niečo mi napovedalo, aby som to predsa skúsil. Išiel som smerom odkiaľ išli daniele a asi 300 metrov od miesta, kde som ich zbadal, ležala lopata na kraji lúky pri kríkoch. Veľmi ma potešila a namotivovaný som sa vybral smerom kadiaľ išli tie daniele, či náhodou nezhodil aj tú druhú. Stratil som však stopu a daniele akokeby sa pod zem prepadli. Prečesal som širšie okolie, ale pár som nenašiel a ani daniela som nevidel. Na druhý deň doobeda som sa vybral do tej oblasti, či sa mi náhodou nepošťastí a pár sekúnd nato, ako som si pomyslel, aké by bolo skvelé, keby som ten pár dohľadal, tak sa objavil rovno predomnou v malom háji. Príroda píše najkrajšie príbehy.