popis: No a je tu 2022! Január v plnom prúde, dovolenka pomaly končí... "Michal príď určite pozrieť volá kamarát. Posedíme, pôjdeme voľačo poňúrať do revíru, skrátka všetkému učiníme zadosť." Kôli korone (dobrá výhovorka) sme sa ...No a je tu 2022! Január v plnom prúde, dovolenka pomaly končí... "Michal príď určite pozrieť volá kamarát. Posedíme, pôjdeme voľačo poňúrať do revíru, skrátka všetkému učiníme zadosť." Kôli korone (dobrá výhovorka) sme sa nevideli už dva roky a navyše akurát čerpáme starú dovolenku obaja naraz. O. K. Naplánujem výjazd, napakujem auto a hor sa pod Vihorlat do okolia Sniny. Hlásia napoludnie riadne sneženie, tak sa ráno veľmi nezdržiavam a "pálim stovkou výpadovkou!" Okolo poludnia som na mieste. Tradičné srdečné uvítanie a pohostenie. Vonku začína poriadne chumeliť a sneh rýchlo pribúda. Kamarát navrhuje ľahký popoludňajší pirš. Súhlasím, pretože takéto počasie mám mimoriadne rád. Vyvezieme sa na polia kúsok za dedinu a ideme sa pomotať okolo mladín. Do večera však nevidíme okrem pár kusov srnčej nič. Navečer prestane snežiť vylezie mesiac ako lopta. Je tesne pred splnom a vonku by sa dali noviny čítať. V pravidelných intervaloch chodíme nazerať bočnou uličkou na repkové pole a oziminu kúsok za dedinou. Diviaky ani vysoká nič, len srnčej vetrisko nejako zvlášť nevadí. Nič to, uvidíme zajtra. Ráno spokojne pospíme, deň ubehne ako voda a na večer vyrážame ešte s jedným dobrým kamarátom na iné miesto. V nastupujúcom večere nás Maťo pomaly vezie na zapadnuté lúčky v bočnej dolinke neďaleko hlavnej cesty. "Miško dobre sleduj protisvah. Vysoká tu vychádza už za vidna." Neprejdeme ďaleko a veru nad jelšovým jarkom na lúke zbadám cez riedke koruny viacero kusov vysokej. "Maťo tam sú!" "Paráda!" Kamarát zatiahne za ostrovček kríkov a už sa súkame z auta von. Poberiem pakšamenty, palicu a podľa pokynov brodíme snehom takmer do pol kolien k jarku. Prejdeme brodom na druhú stranu a Maťo nadeľuje pokyny. Peťo ty pôjdeš popri páse kríkov hore pod les ak by nás zbadali alebo zvetrili. Ja s Michalom pôjdem popri jarku rovno k nim a nejako ich už vychytáme. Pomaly stúpame zasneženou lúkou popri jelšine opatrne vpred. Sneh je sypký, nevŕzga a vietor máme v tvári. Ideálny stav! Je pol šiestej, zamračené, šero no viditeľnosť viac ako 200m voľným okom. Blížime sa k briežku, za ktorým by mali byť kusy. Ako postupujeme pomaly sa vynárajú spoza plytkého horizontu. Stojíme pri porastovej stene nech nás nevidno proti oblohe a hodnotíme. Môžem loviť jelienča alebo jednotku jeleňa. Nad jarkom je jelenica s jelienčaťom, ďalej šmolka, špicer, a ďalšia jelenica s mladým. Ihličiak má riadne palice za ktoré by sa nemusel hanbiť ani africký oryx. Preto vyberám menšie jelienča. Ešte to v tichosti prekonzultujeme s Maťom a čakám na správne natočenie obete. Teľa sa pohne vpravo, odhalí bok a Bum! Chvíľku odkazuje v ohni. Prijímam prvú gratuláciu. "Michal lovu zdar k prvému kusovi v našom revíri." S vďakou preberám zálomok. Prichádza Peťo, gratulácie, pár fotiek, ošetrenie zveri a chlapci ho potiahnu k autu. Večer končíme príjemným posedením po love v priateľskej atmosfére a spomienkach na prežité lovy i časy štúdií. Ďakujem chlapci za pekné spoločné chvíle. LaLZ! zobraziť celý popis