Príbeh o love Líšky

Príbeh o love líšky začal 5 deň po sebe neustálim chodením mrznutím hľadaním a prechytráčením líšky len aby sa dostala pred hlaveň pušky. No tvor múdry dlhými vekmi lovec sa nedá len tak zadarmo. Včera 25.1. 7:50 ráno po lúke si už išla svoje, hladím z veľkej diaľky domova ako si luku križuje. Ráno už o 6 vstávam zapísať sa do knihy a smer na miesto kde predpoklad je že líška sa zjavy. Začína svitať prešla hodina no ryšavá nieto. 8 hodín ráno začína na mňa snežiť husto. Vyčkávam čas, plynie strácam prehlaď, keď tu zrazu z pravej strany behom ide líška zastala na 200 m pre lesíkom čakám kým sa otočí a stláčam spúšť, líška padla no po chvíli sa ťažko odplazila do lesíka. Vstávam balím idem na nastrel krv obojstranne a veľa, aj 5 metrov tor dlhy začínam ju stopovať no po asi 100 metroch fŕkania zachádza do kriakov. Ďalších 100 m stop a farby volám kamaráta Rada z jazvečíkom Benom no cez 200 m pohľadávky nasvedčuje nesmrteľnosť líšky a moja zle posadená rana na ňu. Prestávka, družná debata a rozoberania situácie, prichádza ku nám ďalší kamarát Marcel z svojou sučkou jazvečíka Ajkou. Stojím riešime životne problémy a môj pohlaď zaujme objekt pohybujúci sa po oráčine na 688 metrov. Liška ako by nič ide si svoje. Rozhodnutie bolo rázne všetci traja smer líška. Dostávame sa na cestu a ja z nej postúpim na oráčinu len na 104 m od lišiaka ktorý mi hruď ukazuje, chvíľka čas hlboký výdych a lovu je koniec. 10:50 padol vystrel, tá ťarcha posledných dni kedy desiatky hodín strávených len sám zo sebou mi priniesla peknú spomienku z lovu líšky s kamarátmi a ich psíkmi. Veľké Lovu Zdar a gratulujú mi bratia Poľovníci.