Privabený lišiak

Miesto večernej postriežky bol vysoký posed na užšom prieseku, ktorý dobre osvetloval vychádzajuci mesiac. Za chrbtom starší les, predomnou húštiny a možnosť streľby hlavne po obidvoch stranách. Po zasadnutí na posed je dlhšiu dobu ticho, ktoré prerušili dva kusy srnčej smerujúce poza môj chrbát na priesek. Pomaly sa vypásli až von z hája na rolu. Chvíľu nato začujem zaštekamie lišiaka, neváham a vyberám z ruksaku vabničku a pár krát zaštekám. Lišiak sa mi aj ozval naspäť ale podľa štekania bolo jasné že vzďaľuje a ide smer dedina. Zase ostalo ticho a kľud. Po asi hodine znovu začujem ozývať sa lišiaka. Znovu vyberám vabničku a zaštekám. Lišiak mi pravidelne odpovedá a takto sa navzájom ohlasujeme. Pomyslel som si že by mohlo ísť o staršieho teritórialneho lišiaka a určite bude chcieť ísť preveriť kto mu behá po jeho rajóne. Postupne sa hlas približuje a ja pomaly chystám pušku do okna. Nevedel som presne na ktorú stranu sa sústrediť nakoľko mi išiel od chrbta. Tak som ešte jemne zaštekal aby sa mi lišiak ozval. Ozval sa napravo a to ho už registrujem ako stojí pod hájom a istí. Opatrne vychádza na priesek. Neváham a hľadám ho puškou. Vybral sa šikmo odomňa a tak ho musím zastaviť. Zacmukám, načo reaguje natočením sa bokom a v tom padá rana. Zaregistroval som že dostal a ešte sa snažil odbehnúť. Dostal sa však iba pár metrov na miesto odkiaľ vyšiel z hája. Po chvíli schádzam z posedu a idem sa pozrieť na kraj hája, kde by mal ležať môj úlovok. Pri obhliadke som si všimol natrhnuté pravé ucho, že už si lišiak čo to zažil. Úlovok beriem domov a uvidí sa aká bude lebka a či bude z toho aj nejaká medaila. Po vyvarení bolo vidieť že dĺžka lebky nebude postačujúca. Ale aj tak mi to neprekáža a radosť z úlovku je veľká, nakoľko celý priebeh lovu vo mne zanechal zážitok a krásnu spomienku počas kankovania líšok