popis: Tento rok začínam akosi neskoro,okolnosti a udalosti dostali prednosť ba opadla aj tá lovecká horúčka,ani neviem ako som pomaly v polovici januára a až dnes ma to akosi potiahlo...teplomer ukazuje 5 pod nulou snehu je minimum a predsa aj ten...Tento rok začínam akosi neskoro,okolnosti a udalosti dostali prednosť ba opadla aj tá lovecká horúčka,ani neviem ako som pomaly v polovici januára a až dnes ma to akosi potiahlo...teplomer ukazuje 5 pod nulou snehu je minimum a predsa aj ten poprasok stačí aby líšky dali o sebe vediet,množstvo stôp a aj konkretných exemplárov skoro v kazdej lokalite kam dovidim dalekohladom ma presviedča o obrovskej reprodukčnej sile tohto predatora ktorý akoby výsmechom neustále doplna stavy ktoré už niekolko rokov zoškrtávam...plán na dnes je jednoduchý...kazatelna kedže je naozaj surovo a nejaký pirš by zrejme zmysel nemal...počkat do večera a uvidíme...podla kalendára je dost možné že už začalo kaňkovanie čas líščich lások tak aktivita by tomu mohla zodpovedat...lov samotný dnes nie je top chcem len strávit čas mimo dnešnu zvláštnu dobu v tichu zašitý niekde kde sa okrem vlastných myšlienok dá újsť snád pred všetkým...kým sa presúvam registrujem líšku na nejakých 400m...ani omylom nemá v pláne nechať si vyprášiť kožuch a tak opúšta scénu skor kým sa ja dostanem na dostrel...nevadí môj cieľ je aj tak inde a kým sa zdržím čo zodpovedá nejakým trom hodinám môže sa udiať čokolvek...som skoro na mieste na moje velke sklamanie rovno spod posedu vyráža líška ktorú som si ale vobec nevšimol kedže som akurat na mobile kontroloval čas...no nič leziem dnu rozkladam veci...naozaj som rad ze som zvolil zatepleny posed pretoze z rukasaku vytahujem tycinku snickers ktorá je dobrá leda ak si chce clovek vylamat zuby lebo je vytuhnuta na kamen...deka na kolena,puška do kúta...čo teraz...okna su namrznute z vnútra aj z vonku...ak otvorim co i len jedno dnešná postriežka bude krátka...dýchnem teda na stred a prstom vymachlím koliečko o priemere asi 10cm...úplne to postačuje aby som videl čo potrebujem...znova kontrola časového údaju...v hlave podvedome stláčam tlačítko reset...hlboký nádych a sedím...rozmýšlajúc nad nesmrtelnosťou chrústa,čo je horšie úder kilom železa alebo kilom peria,aký je rozdiel medzi tým ked je polojasno a ked je polooblačno...pomedzi to udržujem prstom špionážne kolečko...je niečo pred štvrť na dve a ja pod lesom registrujem pohyb...kontrolky sa rozblikajú...líška...pomaly pricupitá na úroveň posedu z bezpečnej vzdialenosti zastaví a hladí mojím smerom...samozrejme takýto prešibanec vie odkial to hrozí...už už sa načahujem po zbrani...ked líška odskakuje akoby ma videla...neexsistuje...hmm divné...cestou som videl krížom krážom plno stôp tu veru jedna nebude nevadí príde iná...minulý rok sa tu potuloval stary exemplar nádherne tmavo vyfarbený ako plyšák...toho by ja rád...sedieť a čakať...prejde asi 20minút...a situácia sa opakuje...začínam byť nervozny...som ticho schovaný ako šváb za tými namrznutými sklami by ma nevidel ani termoviziou...za mnou sa tiež nič nedeje...zase zdrhla...ty už veru neprídeš...no lenže ona prišla aj do tretice tento raz síce z opačneho smeru ale reakcia rovnaká...toto nie je normalne...pomaly otváram dvere a vykukujem von či sa náhodou niečo nedeje v slepom uhle pretože toto mi hlava neberie...nikde nikto nikde nič...už už chcem zaliezť naspät ked mi oči sklznu na rebrik vedla ktorého som ja inteligent nechal rozložený tripod...ty vole žeby toto registrovala z 300m vzdialenosti a varovalo ju to že niekto je na posede?...ihned si v duchu vynadam že to je kravina líška je sice prefíkana ale toto by už bolo moc...nebol by som to však ja keby som nechcel byt prefíkanejší ako súper...pohlad cez kolečko...líšky niet...pomaly zleziem rebrík beriem tripod a vklznem s nim na posed...vôbec nečakám že to bude mať nejaký efekt...to aby jedna a tá ista líška štyry razy behom hodiny testovala prítomnosť človeka na základe zrejme zapametania si všetkých objektov v prostredí kde všetko naviac je podozrivé...pravda už ju možno niekto skúšal uloviť tak opatrnosť je na mieste ale aj tak mi to príde ako sci-fi...sú tri o štvrtej je tma počkám do pol a balím...chlad sa mi dostáva pod kožu dve hodiny sedenia sú dosť a celá zima ešte predomnou načím to siliť...z úvah ma vytrhava sediaca a smer posed hladiaca líška...určite mám otvorene ústa...ak znova odskočí niečo po nej hodím...zíva a dáva sa do pohybu...zrejme smerom ktorým celý čas mala v pláne len niečo sa nezdalo...zrazu mi nie je zima tep mam ako trabant...potichu otvaram okno...vysúvam remington...odistujem...líška dalej skracuje vzdialenost medzi nami a ja pomaly zapínam svetelný bod...laktami sa zapieram do police pod oknom...nádych výdych...krížom chytám ryšavý flek uvedomujuc si ten kontrast oranžovej a bieleho snehu...100m,80m,60m...rovnake tempo tlmením hej sa pokúšam líšku idúcu priamo na mna zastaviť v snahe aby zmenila smer kedže iduc priamo na mna je na štich a to je trochu riskantná rana aj ked viem že puška je 100%...pán lišiak ako som neskôr zistil je však evidentne hluchý tak ked sa inač nedá...strieľam a uzatvárm dnešnú lekciu...lišiak ostáva v ohni 223 robí svoje...posledná pocta,ticho stojím pri úlovku pozorujúc ako sa zapaľuje prvá hviezda bohatší o nový zážitok a dalši dôkaz ako je doležité vnímať detajly a stále hladať odpovede na otázky kým je matka príroda tak štedrá... 11.1.2022-55m-223R-sb-15:15... zobraziť celý popis