dva jednou...

Septembrový večer strávený v prírode – to je to pravé „orechové“ myslím si pre nás ľudí zo zelenou krvou... blíži sa jelenia ruja a ja už sondujem jeleňov, aby sme mali prehľad čo kde a ako. Zasadol som na posed a nejakú hodinku už pozorujem zver, srnčia je už zapasená na zelenej lúke , neskôr prešla danielia a aj niekoľko kusov jelenej, bol tam aj nejaký jeleník ale všetko mladé kusy. Ako to už býva posledné vychádzajú diviaky, zreteľne počujem ako schádzajú z lesa do jarku a tak čakám, kde a čo sa ukáže... ešte za celkom dobrého svetla vychádza prvé diviača, za chvíľu druhé , tretie...nakoniec vyšlo 8 diviačat a 2 bachyňky. Diviačatá sa držia pokope a spoločne na jednom , dvoch miestach vyrývajú z trávy nejaké dobroty a mňa napadla myšlienka skúsiť uloviť dva jednou ranou, veď sme v revíri momentálne dvaja s kolegom, tak po jednom každému by bolo ideál. Vyčkávam a vyčkávam, aby sa mi „našteľovali“ a keď sa dva postavili za seba a prekryli sa hlavami stlačil som spúšť a následne hneď prebíjam.... veľký lomoz prezrádza útek ostatných no ja v puškohľade sledujem, že úmysel sa vydaril a obidva prasiatka ostali v ohni. Tak sa v duchu vytešujem a ďakujem patrónom za náklonnosť a za možnosť si v tej AMO dobe ešte zapoľovať na diviaky.