Srnec II V. T.

V aprili som ho spozoroval 1 krat. Po pravde, nedal mi spavat a na kazdej vychádzke do lesa som dúfal, ze sa ukaze. No nic. Koncom augusta po dlhej odmlke sa mi ukazal na vzdialenost cca. 200 metrov, ako tien presiel popod les a uz ho nebolo. Ale aspon som vedel ze na mna este caka. Koncom septembra po nadhernom jelenom koncerte sa uz briezdilo a na strnisku pod posedom sa popasala srncia. Uz som sa chystal zliezt z kazatelnice, ale bolo mi luto ju plasit. Tak som este podriemkaval, ked zrazu srnciu cosi vyrusilo. Zamrzla, hladela do kriacin. Ze by diviak? Nuz som hladel aj ja co vylezie. V tom ako by ma obarilo. Bol tam on, pomali kracal na strnisko. Naval vzrusenia som sa snazil predychat, upokojit. Par nadychov, kriz som polozil na komoru, rana.... Ziadne znacenie a srnec odbhieha do blizkeho lesa. Pocity ktore sa nedaju opisat, myslienky, ze to nema zmysel a koncim s polovanim. Pozbieram odvahu a kracam na nastrel. Hladim smerom k lesu, kde som ho posledne videl. Spravim par krokov...srdce bije...krv pumpuje... A tam pod lieskou v lesiku ho vidim zhasnuteho. Prichadzam k nemu a s ulavou a baznou klacim pri tomto zhasnutom krasavcovi. Vdaka Boze a sv. Hubert ze ste mi dopriali tuto nadhernu trofej.