Uhliarik

Akosi sa na mojich obľúbených lokalitách nedarilo zabezpečiť podiel. Rozhodol som sa preto navštíviť Ravný diel. Ešte za tmy sme sa postavili pod kríky na hrebienku s výhľadom do Jamy. Napriek tomu, že na jej spodku je už hodne rokov postavený posed, ešte som naň ani raz nezasadol. Ranná hmla nás nepotešila. Začala sa pomaly dvíhať z doliny. Akurát Jama bola ako tak čistá. Ale ani zveri tu žiadnej nebolo. „Konečne by sme mali vyskúšať posed, možno od potoka s pod posedu niečo vytiahne“, dohadujem plán s Mirom. Zasadli sme na posed, skontrolovali výhľady a čakali. Sem tam na chvíľu hmla vystúpala až pred posed, ale nezdržiavala sa dlho. Od potoka nič nevychádzalo, zato presne z miest, kde sme pôvodne stáli sa pred posed blížila líška. „Nejaká je divná“, takú som ešte asi ani nevidel, vysokej sa už asi nedočkáme, daj jej“, konštatuje Miro to, čo už hlavou prebehlo aj mne. Líška bola stále v pohybe a v dosť veľkej vzdialenosti. To som ju už ale sledoval v puškohľade a čakal, či nepostojí. Keď sa dostala na úroveň posedu na chvíľu postála a ja som vystrelil. Líška sa rozbehla, ale takým trhaným pohybom. „Dostala ju, tá hneď padne“, referuje Miro. Po krátkom úniku líška padla. Pár trhaných pohybov a bolo po všetkom. Z fotky je zrejmé, kde je výstrel. Výstrel bol trochu vyššie, nakoľko líška bola v protisvahu vyššie ako posed. Z otvoreným hrudníkom a čiastočne vyvrhnutá dokázala prebehnúť ešte 30-40 m. Išlo o mladého lišiaka, ktorého hmotnosť bola 5,5 kg. A tak som prvý krát okúsil posed v Jame a hneď ho aj pokrstil ulovením raritne sfarbeného lišiaka.