popis: Traja sadáme do auta. Cestou káva na benzínke a vyrážame do revíru. "Michal teba nechám kúsok za dedinou na kraji oziminy pod hustým bokom, kde sme na jar boli popozerať sluky. Je tam v rohu nový posed. Sedíme aspoň do ôsmej." "O.K. ako...Traja sadáme do auta. Cestou káva na benzínke a vyrážame do revíru. "Michal teba nechám kúsok za dedinou na kraji oziminy pod hustým bokom, kde sme na jar boli popozerať sluky. Je tam v rohu nový posed. Sedíme aspoň do ôsmej." "O.K. ako povieš. Ty si vedúci zájazdu!" V dobrej nálade vystúpim kúsok za dedinou, poberiem pakšamenty... chlapci lovu zdar!... a pomaly stúpam hore briežkom poľnou cestou za plytký horizont k ozimine. Začína sa poriadne šeriť, ale mesiac snáď onedlho vylezie. Na horizonte preverujem situáciu. Vietor je nestabilný, krúti sa všetkými smermi ale na kraji poľa pod hustým pásom zbadám dva diviaky. Kua tie už sú vonku! Zrýchlene zídem do dolinky. Lanštiaky sa motkajú po okraji a smerujú do poľa. Vybalím pušku, nabijem stále sledujúc porčiaky. Čo ďalej? Čakať či ísť k posedu? Cítim, že vietor je úplne naprd. Dilemu vyriešia diviaky. Zodvihnú nosy, zoberú vietor a naježené bežia k húštine. Jedného už od prevádzam v kríži. Na okraji ako obyčajne zastanú. Cítim, že je to ďaleko na ranu z kolena no aj napriek tomu odpálim. Kôli výstrelu samozrejme nevidím nič ale počujem náraz gule. V optike nevidím nič, pole je prázdne. Nasrdený idem na posed. Nástrel pôjdem preveriť neskôr. Kým ako tak vidím vrývam si do pamäti oporné body. Posed je parádny, vonia novotou a čerstvým drevom. Stále hútam nad ranou. Kam a ako som strelil, všetky detaily mi idú hlavou... vtom pukot a zľava sa na pole vysype rúdlik diviakov. Dve svinky a päť diviačat. Neváha a vyberám jedno stojace bokom. Po rane všetko zmizne len jeden kus odkazuje na mieste. Chvíľu ho pozorujem a spokojne píšem správu kamarátovi. Poriadne sa zotmie ale po pol hodinke sa svetelnosť zlepšuje. Vychádza mesiac a presvecuje aj cez mraky. Ešte stále uvažujem ako spravím dohľadávku prvého kusa, keď v diaľke na opačnom konci poľa sa z porastu vytiahne svinka z tromi prasúchmi. Pomaly sa motkajú po ozimine a smerujú ku mne. Ohó! Len poďte, poďte! Po strvrťhodinke sa mi už javia celkom na dostrel. Sledujem ich cez poskohlad a bodkou skumam kusa za kusom. Jeden sa otočí pekne bokom a už sa nezdržím... BUM! A odkazuje aj druhý kus. Fajn! Kamarát píše... Ideme po teba. Pobalím veci a stiahnem obe diviačatá k sebe. Preverujem prvý nástrel. Nič! Ani na okraji poľa v suchej tráve ani kvapka farby. Prídu chlapi, gratulácie, aj oni majú prasa a jelenicu! Kamarát vyberie malé termo a pochodí celý okraj húštiny v okolí 50-70metrov...skrátka nenašli sme nič. Už spokojnejší debatujeme a preberáme večerné zážitky. Dnes to celkom šlo! LaLZ! zobraziť celý popis