Jeden z piatich...

Prichádza nedeľa a sňou aj mesačný svit,a tak sa rozhodujem zasadnúť na starú drevennú kazateľňu ktorá už dosluhuje a drží už len silou vôle,ale toto miesto má premňa svoje čaro...hodný čas sa nič okrem pravidelnej partie srnčieho neukazuje,a počujem len prechádzať vysokú bukovou žrdovinou...ale po chvíľke dlhšej ako kratšej sa z vysokej starej trávy na malú plešinku vynára 5 tohoročných mušketierov a mesiac mi ich ponúka ako na dlani...nevidím však ich dospelého ochrancu ale domnievam sa že tam niekde v tej vysokej tráve je lebo sú akési neisté a ako prišli,tak hneď aj zatiahli naspäť do vysokej trávy...tak čakám ďalej a o hodinu sa vracajú ale dospelá mama tam nieje...na tú sa už asi niekto ulakomil vravím si...nič beriem flintu,mesiac svieti,diviaky ako na dlani tak nieje o čom..červeným bodom vyberám najslabšieho s partie a posielam včeličku rovno na koreň ucha...nastalo ticho a ja som na sekundy oslepený zábleskom z laufu.. diviača už vidím iba odkazovať...povinná cigaretka a hopsa do práce..a tak sa skončil príbeh ten :)