popis: Je po ruji. Sedíme s kamarátom na krytom posede a aj napriek neskorému podvečeru je už takmer tma. Z oblohy sa valia prúdy dažďa a zamračená obloha ešte zhoršuje už aj tak mizernú viditeľnosť! V javorovom jarku vľavo z korún pomaly ...Je po ruji. Sedíme s kamarátom na krytom posede a aj napriek neskorému podvečeru je už takmer tma. Z oblohy sa valia prúdy dažďa a zamračená obloha ešte zhoršuje už aj tak mizernú viditeľnosť! V javorovom jarku vľavo z korún pomaly padajú veľké zožltnuté listy a vlhkosť a chlad vliezajú až pod nechty. To že prší je buď veľmi dobre, alebo úplne naprd! Veľmi nádejné konštatovanie. Dážď ho môže pohnúť z ležoviska oveľa skôr...alebo vôbec! Cieľ našej výpravy pravdepodobne zalíha niekde v okolitých hustých pásoch mladín. Možno aj práve v tom smrekovom, ktorý sa ako švík tiahne od lúčky pri ktorej sedíme smerom k hrebeňu. Objavil sa tu len nedávno po ruji. Viac krát pozorovaný, zdokumentovaný...mám ho stále pred očami! Dlhé parohy až po zadok, úžasná rozloha! No nič! Je to len v rukách našich patrónov. Ktovie kedy a kam sa poberie na ďalšie potulky. Aj tak by to bola riadna náhoda dostať ho na prvý šup! Prúd myšlienok mi odrazu pretrhne pohyb na kraji smrekovej mladiny. Zo svahu sa zosype rúdlik holej. Opatrne prechádzajú krajom lúčky pomedzi vysoké bodliaky. Smerujú vpravo do potoka a do priľahlých zmiešaných porastov. Opäť počuť len šuchot dažďa a zurčanie vody. Odrazu ma kamarát upozorní na ďalší kus. Na kraji smrečiny stojí veľký šedivý kus. Jeleň! Zjavil sa ako duch! "Vidíš ho?" "Vidím!" "Je to on?" "Neviem! Zrejme áno. Rozoznám len dlhé parohy s veľkou rozlohou.“ "Tak to je určite on! Strieľaj! Ale ber ho na hrubý krk. Na dohľadávku dnes nie je počasie." Jeleň stále stojí ako socha pod prvými konármi smrečiny a bez pohybu istí! Na krk! Super strelcom sa to hovorí! Umiestnim krížik s červenou bodkou do siluety jeleňa. Stojí trochu zo šikma, preto ranu umiestňujem radšej za pravú lopatku smerom k druhej. Vedomí si porušenia nariadenia sprievodcu odpalim! V tme nevidím nič, počujem však zásah! "No...neostal na mieste! S poklesnutou hlavou ťažko odbehol do smrečiny. Po rane na krk by však nemal bežať nikam. Čo?" "Priznám sa ti kamarát, že na krk som si v tejto mrchavej tme streliť netrúfol! Dal som mu za lopatku. Dúfam, že ranu neodnesie ďaleko." Uvidíme! Pobalíme veci a ideme na nástrel. Prídeme pod smrečinu a pri baterke hľadám predpokladané miesto kde kus stál pri výstrele. Kamarát vytiahne malé pozorovacie termo a mrkne do porastu. "Vidím ho!“ "Čo? To vážne? Kde?“ "Leží asi 20 metrov pred nami na hrebienku. Paráda!" Cítim ako mi odpadne obrovský kameň zo srdca! Baterku namierim do smrečinky. Kúsok pred sebou zbadám trčať poriadny paroh! Rýchlo idem k nemu... nemôžem uveriť vlastným očiam! Dlhé, perlované, takmer čierne a vôbec nie tenké parožiská s úžasnou rozlohou ani sám nedokážem otočiť medzi kmeňmi! Päťka koruna vľavo, hlboká vidla s krátkym výrastkom vpravo...S úžasom pohládzam neskutočnú trofej. Ako v mrákotách preberám zálomok a robíme niekoľko dokumentačiek. Obrovská radosť, ktorú nemôže pokaziť ani mizerné počasie. Nekonečná vďaka skvelému priateľovi za úžasný zážitok! LaLZ! zobraziť celý popis