Moja malá - veľká poľovníčka

Spolu so staršou dcérkou sme chodili na poľovačky sporadicky už skoro rok. Ale nedarilo sa nám spolu nikdy nič uloviť. V dnešný deň som ju zavčas rána zobudil, ale nečakal som že bude vstávať bez problémov, bo vždy sme chodili na poľovačku na večer. Ale vstala , akoby ani nespala. Hneď sme boli oblečený a zanedlho sme už kráčali rannou tmou hore kopcom do hory - horičky . Na brieždení sme už sedeli v žľabe na trojnožkách a čakali na prvé ranné lúče. Asi po pol hodine čakania , rozumej pol hodine odpovedania na otázky od výmyslu sveta, som začul šuchot. Obzrel som sa a pod nami z ľavej strany leteli dolu svahom dva diviaky. Vravím dcérke" pozri diviaky , už nám idú " chytil som pušku a nahodil ju do ramena. Vycielil som druhého v poradí a kúštik predsadil .... bác, padol výstrel a s ním aj diviak , ako vrece zemiakov. " Máme ho " vravím . Dcérka hneď vyskočila z trojnožky a poďho behom k diviakovi. Len tak-tak, že som ju stihol zastaviť. Musel som jej vysvetliť , že sa to takto nerobí, dokonca že by to mohlo byť v prípade diviaka aj nebezpečné. Po chvíli sme sa vybrali k úlovku. Vzdali sme mu všetky pocty ako sa patrí. Veľmi sa jej to páčilo. No a potom prišla na rad krvavá robota. Bez okolkov mi pomáhala, predsa len to už poznala z domu od iných úlovkov. Dnes to však bolo iné. Obaja sme mali veľkú radosť a ja asi najväčšiu. Náš prvý spoločný úlovok. Moja malá-veľká poľovníčka, ktorá má dnes iba 7 rokov , a takmer dokonale už ovláda zásady chovnosti jelenej zvery a poľovnícku etiku. Dúfam , že jej to vydrží a pôjde v mojích šľapajách. A po čase zapojíme aj mladšiu sestričku. Keď už nieje chlapec, budem mať dve poľovníčky. :-D