popis: Spolu so staršou dcérkou sme chodili na poľovačky sporadicky už skoro rok. Ale nedarilo sa nám spolu nikdy nič uloviť. V dnešný deň som ju zavčas rána zobudil, ale nečakal som že bude vstávať bez problémov, bo vždy sme chodili na p...Spolu so staršou dcérkou sme chodili na poľovačky sporadicky už skoro rok. Ale nedarilo sa nám spolu nikdy nič uloviť. V dnešný deň som ju zavčas rána zobudil, ale nečakal som že bude vstávať bez problémov, bo vždy sme chodili na poľovačku na večer. Ale vstala , akoby ani nespala. Hneď sme boli oblečený a zanedlho sme už kráčali rannou tmou hore kopcom do hory - horičky . Na brieždení sme už sedeli v žľabe na trojnožkách a čakali na prvé ranné lúče. Asi po pol hodine čakania , rozumej pol hodine odpovedania na otázky od výmyslu sveta, som začul šuchot. Obzrel som sa a pod nami z ľavej strany leteli dolu svahom dva diviaky. Vravím dcérke" pozri diviaky , už nám idú " chytil som pušku a nahodil ju do ramena. Vycielil som druhého v poradí a kúštik predsadil .... bác, padol výstrel a s ním aj diviak , ako vrece zemiakov. " Máme ho " vravím . Dcérka hneď vyskočila z trojnožky a poďho behom k diviakovi. Len tak-tak, že som ju stihol zastaviť. Musel som jej vysvetliť , že sa to takto nerobí, dokonca že by to mohlo byť v prípade diviaka aj nebezpečné. Po chvíli sme sa vybrali k úlovku. Vzdali sme mu všetky pocty ako sa patrí. Veľmi sa jej to páčilo. No a potom prišla na rad krvavá robota. Bez okolkov mi pomáhala, predsa len to už poznala z domu od iných úlovkov. Dnes to však bolo iné. Obaja sme mali veľkú radosť a ja asi najväčšiu. Náš prvý spoločný úlovok. Moja malá-veľká poľovníčka, ktorá má dnes iba 7 rokov , a takmer dokonale už ovláda zásady chovnosti jelenej zvery a poľovnícku etiku. Dúfam , že jej to vydrží a pôjde v mojích šľapajách. A po čase zapojíme aj mladšiu sestričku. Keď už nieje chlapec, budem mať dve poľovníčky. :-D zobraziť celý popis